Text: Anonymná pozorovateľka
Všetky udalosti, príbehy a osobnosti v tomto denníku sú pravdivé a necenzúrované. Ale k ochrane známych Kubínskych osôb pristupujeme v rámci nejakého GDPR…
Pár dní pred
Hviezdoslavov Kubín. Celoštátne kolo. Som tu prvýkrát a celá zneistená sa pohybujem medzi ľuďmi, ktorí sa medzi sebou poznajú, v ich prirodzenom prostredí. Tľap sem, tľap tam. Fotoaparáty cvakajú, deti výskajú, porota potí šaty, redaktori prsty. Tie behajú po klávesnici rýchlosťou zvuku a nedbajú na Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra. To až pred uzávierkou, pri korektúrach. Raz za čas treba dať tomu slovenčinovi po bokovi, aspoň interne.
11:20
Po úvodnej ceremónii, hustých slovách hodných predletného obdobia, naše sluchy už po druhýkrát zachytili isté meno. Na ďalší príhovor som si v spánku nenazbierala dostatok mozgových fazuliek. Na toto nie som pripravená. Ale však čo, človek sa učí za pochodu. A dobre, že tentokrát za sedu – svetlá zhasli, zjavil sa reflektor, v ňom do modra odetá R., v ruke vták, ale nie taký obyčajný vták – bol to čiernočierny velevták! Žena na druhej strane javiska ju pomaly vytláča, vláčiac za sebou čosi, čo sa nápadne podobá zlatej klietke. Opona postupne vytvára pre ženu v červenom koridor. Za oponou sa zjavia deti, zastupujúce 1. kategóriu. Zaznieva motív ľudovej piesne, prvá slečna sa postaví, zvlečie zo seba háb, ktorý teatrálne hodí o dosky, a kráča pred oponu, ktorá sa zatiahne. Prvé číslo sa môže začať.
14:00
V redakcii medzitým ešte stále finišujú s korektúrami. Pán vedúci zapriahol pomocné oči a ruky. Alebo sa možno zapriahli samy. V každom prípade, finišuje sa tu už nejaký čas a ešte stále nie sú všetci ani zďaleka hotoví. Tu je snáď vhodné spomenúť, že Česi majú pre tento výraz aj synonymum – vyřízení. V angličtine sa zas rozlišuje medzi výrazmi finished, completed a done. V duchu Gen Z kultúry by sa dalo povedať, že síce ešte nie sme finished, texty nie sú completed, ale my sme už dávno done, teda vyřízení. Obed v nedohľadne.
16:16
Idem na obed. Vraví sa, že všetka bolesť raz prejde. V bruchu mi škvŕkalo už tak od poludnia. Do dvoch hodín to prešlo. Na obed som šla len z pocitu zotrvačnosti v akejsi nostalgickej spomienke na neprirodzený pravidelný konzumný cyklus. Nebolo čo ľutovať – nielenže mi v reštike priniesli výdatný grilovaný kurací stejk so šampiňónovou omáčkou, strategicky som obsadila miesto oproti J. B. a ten mi, na rozdiel od taniera predo mnou, neponúkol žiadnu hubovú.
17:17
Odchádzame na tvorivú dielňu, resp. pracovnú šopu (to je priamy preklad pojmu workshop z angličtiny) Silvie Kaščákovej. V Matičnej sále je plnka a ja nemám chuť na sardinky. Deti sú zrejme tiež plné (dojmov) a hladné (po výkone), miesta im obsadili ich zadkovia (pozn. zadkovia je vykonštruované, zato logické antonymum slova predkovia – ako som sa nedávno dozvedela z jednej pesničky známeho pankového interpreta z Prešova, toto slovo kodifikovala jedna jeho ZUŠkárka, odporúčam doštudovať). Skrátka a dobre, dobrých ľudí sa všade veľa zmestí, no nie všetci dostali na Mikuláša sladkosti.
18:30
Pomaly, ale isto si s kolegom A. T. pred vstupom do DS vydupkávame pod vychodenými podrážkami vyhriate jamy. Čaká sa na predstavenie divadelného zoskupenia S3. Vraj na dobré sa čaká. Nemám očakávania, svoju zelenáčsku nálepku na čele nosím hrdo. Akademických päť – desať minút sa zjavne dodržiava aj mimo akademického prostredia. Od D. J. (dídžeja, pre generácie od alfy po ypsilon diskdžokeja) dostávame inštrukcie o tom, že vnútri sa nachádza stroboskop a režisérka s technikmi sa ho nebojí použiť. Hrozbu (či snáď výzvu (?)) prijímame. Slabšie povahy si podľa legendy neprišli vypočuť ani samotné varovanie.
18:36
Vchádzame. Keďže na internete som si čo-to o staroindických tancoch Kathak prečítala, mala som obavy, že od nás miesto upozornenia pre epileptikov budú požadovať, aby sme, podľa názvu debutu Marianny Grznárovej, vstupovali bosí. Na(ne)šťastie, o moje spotené grabajzne, evolučne uspôsobené na chôdzu, nebol verejný záujem. Dobre i tak.
19:47
Dávam spätnú väzbu čerstvým absolventkám Akadémie umení v BB. Riešia sa otvorené potraviny, a možno nielen tie. Ďakujem za predstavenie, lúčime sa, ale nie naveky, teraz už len smer supermarket a vytúžený milkšejk, po slovensky mliečny náčelník arabského kmeňa. To som ešte nevedela, že vo Florinovom dome, ktorý bol našou ďalšou zastávkou, ma bude čakať piesková bosorka – sendvič. Týmto pozdravujem doktorandku, ktorá nás v prvom ročníku univerzitného štúdia oboznámila s týmto kalkom. Ozaj, ak neviete, čo sú kalky, prelistujte sa k rubrike im venovanej.
22:00
Mali by sme ísť už spať, je nočný kľud. Pozor na to, je to pokoj. Inak, uvedomili ste si niekedy význam dreveného mosta v ľudovom štýle uprostred všetkých tých budovateľských architektonických tendencií v Dolnom Kubíne? A schválne, viete, kto je architektom? Keď som tadiaľ včera s A. T. prechádzala, zapozerala som sa na kaskádovité tvarovanie oboch brehov, ale to snáď len preto, lebo pršalo. Dnes som, naopak, oľutovala voľbu svojho autfitu. Kto sa v tom má vyznať, keď už ani na predpoveď počasia sa nedá spoľahnúť?
23:23
Dokončujem. Podpisujem. Ale len pseudonymne. Lebo Anonymná pozorovateľka je pseudonym, nie je to už skutočný anonym. Veci už dávno nie sú tým, čím bývali. Pri tej všetkej paranoji tak robím sama na izbe, aby ma nikto neodhalil. Aspoň nateraz. Uvidíme, čo sa bude diať zajtra.
