Text: Anonymný  pozorovateľ

Všetky udalosti, príbehy a osobnosti v tomto denníku sú pravdivé a necenzúrované. Ale k ochrane známych Kubínskych osôb pristupujeme v rámci nejakého GDPR…

8:00

Na raňajkách som stretol R.J. a dozvedel som sa, že zaspala v posteli pri tom, ako tam bolo ešte zopár ďalších ľudí. Čiže boli v noci výdatné rozhovory až do ranných hodín.

9:20

Stretol som hlavnú šéfku a dozvedel som sa, že večer bude na žúrke podávané šampanské. Takže sa o zvyšok postaráme vo vlastnej réžii. Nevadí, rozhodil som siete, uvidíme, kto sa na čo chytí.

13:00

Po ukončení recitácií piatej kategórie si jedna zrelá dáma plná skúseností (počul som od nej, že nemá rada, keď sa jej povie staršia, alebo stará…) uľavila: Ja som mala takú trému, taká stará, na čo som sa to ja dala…

14:00

Dnes je tu celkom živý frmol, konečne to frčí na plné obrátky. Takže obed som ešte nestihol

14:30

Idem sa naobedovať. Vravím si, že v pokoji osamote posedím v Palacinkárni. A zrazu sa pri mne pristaví D.L. Tiež ešte nestihla obed. Tak spolu jeme. Nakoniec vlastne vysvitlo, že sú to jej raňajky, lebo ani tie nestihla…to je tak, keď vstáva o desiatej.

15:00

Kráčam s nemenovanou osobou k hotelu a vraví: „No a čo, tak som mala na raňajky dva rumy. Na festivale môžem.“

17:00

Stretávam tri zrelé dámy plné skúseností a pýtajú sa ma, kde tu nalievajú dobré víno. Vidno, že sa náš Kubín blíži do finále.

17:20

Dostal som sa k výsledkom recitácií. A v niektorých prípadoch som nadmieru prekvapený.

19:00

Už dve hodiny sedím na rozbore IV. kategórie. A tí porotcovia akože nehovoria zle. Ale mohli by byť trochu zábavnejší.

21:20

Dohralo Dúhadlo. A začína potlesk. Minulý rok, keď pri slávnostnom program vystúpila na pódium Jarka Čajková, tak zožala najdlhší potlesk, aký som počul. Aj sa mi slzy tisli do očí. Dnes som počul ešte dlhší potlesk.

21:24

Ešte tlieskame. Aj slzy sa tisnú.

22:20

Už mal začať ten záverečný raut, tak idem kuknúť do sály. A tam je fakt celkom plno.

23:50

Pred MSKS som stretol skupinku recitátorov. Vnútorne ma hreje, že tam sú spolu a veľmi družne sa rozprávajú. Ich hreje to, že  už majú pri sebe 3 prázdne fľašky. Celkom veľa sa smejú. Ale zároveň vyrieknu slová, ktoré by asi chceli povedať porotcom, ale asi nikdy nepovedia. Tak im to tu pretlmočím: „Do p.*i, však ja som vedľa neho sedela, keď ho tí porotcovia úplne z*ebali. Jak mu to takto môžu povedať. A mne ho bolo tak ľúto, že som sa potom vôbec nevedela sústrediť na môj rozbor.“  Na obranu porotcov – bol som na tom rozbore (to bol ten málo zábavný) a podľa mňa neboli až tak krutí.

02:00

Celkom veľký hlúčik ľudí stoji pred vedľajším vchodom do MSKS. A celkom nahlas sa rozprávajú. Aj som vyslovil myšlienku, či to neprekáža tým ľuďom, ktorí tam bývajú v paneláku hneď vedľa, ale neujala sa.

03:15

Tí najvytrvalejší ešte stále žijú, ale z MSKS sme boli už vyprevadení. Nevadí. Neformálny žúr na veľkom pódiu bol veľmi milou a vďačnou bodkou za týmito dňami. Niečo, čo tu ešte nikdy nebolo, ale snáď odteraz bude. Díky Martina (to je tá veľká šéfka). Kto bol, tak ju niekde medzi 1:00-2:00 mohol vidieť veľmi intenzívne tancovať (aj s ďalšou veľkou šéfkou Renátou).

3:30

Párty pokračuje na izbe 3xx.  Ale už naozaj iba vo veľmi úzkom kruhu aktívnych nadšencov. Ešte som s nimi chvíľu nadšený. Ale predsa len, už by sa si patrilo ísť spať….