Anna Hajduková je skúsená recitátorka, ktorá síce Hviezdoslavov Kubín nikdy nevyhrala, ale viackrát sa umiestnila na 2. alebo 3. mieste. Pokračuje v šľapajach svojho otca Petra Zemaníka, a tak sa z recitátorky stáva porotkyňa. Naposledy bola na Kubíne pred 15 rokmi. Teraz sa opäť vracia na toto magické miesto, a tak nás zaujímalo, aké má z toho pocity.
Veľmi sa teším a som aj veľmi zvedavá, čo sa tam za tie roky zmenilo a ako teraz súťaž prebieha. Taktiež som zvedavá, akí sa tam stretnú ľudia – súťažiaci.
A je to iný pocit, keď ideš ako súťažiaca, a iný pocit, keď ideš ako porotkyňa? Buď tréma alebo zodpovednosť?
Ja si myslím, že teraz mám ešte väčší stres, ako keď som išla súťažiť. Je to veľká zodpovednosť byť v porote. Odpadla z toho tréma, čo sa týka nejakej konkurencie a súťaživosti, ale pribudla samozrejme zodpovednosť v tom zmysle, že chceme spravodlivo rozhodnúť a ohodnotiť prednesy. A keďže je to veľmi subjektívna záležitosť, nechceme nikomu nijako poškodiť a zároveň chceme dať spätnú väzbu, ktorá môže recitátorov a recitátorky nejako posunúť ďalej.
Posledné roky si teda nebola v porote na celoslovenskom kole, ale bola si v porotách na okresných a krajských prehliadkach. Vidíš nejaký rozdiel v tom, aká bola úroveň alebo ako sa recitovalo pred pätnástimi, dvadsiatimi rokmi, keď si súťažila, a ako je to teraz?
Ťažko sa mi to porovnáva. Zdá sa mi, že nás bolo možno viacej a teraz už je súťažiacich trošku menej. Hlavne v piatej kategórii. Ale zároveň sa mi zdá, že recitátori a recitátorky sú dnes trochu odvážnejší a vyberajú si aj naozaj veľmi ťažké a existenciálne témy. Neboja sa vyjadriť svoj názor ani k spoločenskej situácii.
Čo ťa na prednese zaujíma alebo fascinuje?
Pre mňa je obrovský zážitok počúvať recitátorov. To, že niekto prinesie nejaký text, ktorý väčšinou nepoznám, a môžem si ho takýmto spôsobom vypočuť a prenesie ma len svojím prednesom na chvíľku do iného sveta, je očarujúce. Bavilo ma to ako recitátorku, ale aj teraz, ako poslucháčku.
A vieš si teda tú recitáciu užiť a uvoľniť sa, aj keď si tam v role porotkyne? Tak, samozrejme, že musíme dbať na určité kritériá pri hodnotení. Ale najradšej mám práve to, keď sa niekomu podarí vtiahnuť ma tak do svojho prednesu, že na chvíľu zabudnem, že vlastne niečo hodnotím. Vtedy viem, že je to naozaj dobrý prednes.
Text: Pavol Náther
