Na vystihnutie charakteru a prístupu k prednesu prózy v prvej kategórii som si vypožičala parafrázu od K. Bendovej. Tak trochu vystihuje atmosféru aj všetko ostatné, čo sme dnes počuli a videli.
Alžbeta Tokošová zo Stupavy sa predstavila prózou G. Dittelovej O ježibabe, ktorá nechcela byť dobrá. Text žánrovo patriaci k autorskej rozprávke priniesol myšlienku, že detská túžba aj zlú ježibabu dokáže premeniť na dobrú babku. Recitátorka svoj temperament a zaujatie témou (kostým, gestá) premenila na veľmi pestrý a tvárny prednes s rôznymi intonačnými modifikáciami (štartovanie, skandovanie, čarovanie) a jednoznačne povýšila text vlastným vkladom. Ak však obsiahne text a jeho štruktúru hlasom, používanie ilustračných gest a prehrávania pôsobí nadbytočne. Ani ilustratívny kostým nemusí vždy pasovať k prednesu.
Anna Babničová z Partizánskeho recitovala poviedku H. Rayovej Julinka sa predstavuje o útrapách malej poetky pri praktických rodičoch doma aj v škole. Je výborná rozprávačka a darilo sa jej presviedčať divákov o vlastných kvalitách básnenia. Dokázala tvarovať postavy tak, aby boli uveriteľné, bez zbytočného prehrávania vyťažila z textu humorné situácie a využila vtipnú pointu. Podobne ako pri predchádzajúcej recitátorke ona svojím talentom povýšila text. Pri viacnásobnom opakovaní básničky ešte mohla využiť modelovanie hlasu a striedanie intonačných rovín.
Návod na obsluhu rodičov E. Popálencovej priniesla Nina Poprádiová z Divína. Aj v tomto texte riešila malá recitátorka s veľkým zaujatím a kritickým tónom vzťahy v rodine a hodnotila svet aj ľudí prostredníctvom rodinných situácií. Intonačnú prirodzenosť striedala občas s afektom, keď chcela dať najavo, že jej myšlienky sú v celom svete najdôležitejšie. K drobným chybičkám krásy patrila slabšia artikulácie a prehnané dôrazy vo vetách. Nina bola však na javisku sebavedomá a presvedčivá recitátorka s názorom na svet.
Filip Freissl z Liptovského Mikuláša si zvolil text J. Pavloviča Ako prišla kukurica o všetky zuby, aby všetkým vyrozprával, ako ľahko sa možno dať niekým zmanipulovať tak, že prídeme o to, čo nás tvorí. Pretože zvýraznil rovinu postavy zubára, prednesom situačný humor v texte mierne posunul k paródii. Filip je jednoznačne výborný rozprávač a zostal by ním aj vtedy, keby sa zbavil nadužívania gestikulácie a mierneho prehrávania priamej reči. Určite si svojím talentom dokáže usmerniť aj svoj temperament, hlasovo aj intelektovo je skvelo disponovaný.
Od René Goscinnyho zazneli v tejto kategórii dva úryvky o malom Mikulášovi. Najskôr vyrozprávala Marianna Šmidáková z Nitry časť pod názvom Čoskoro sa začne škola a po nej prišla Dorota Kolibárová z Popradu, aby zarecitovala úryvok s názvom Lojzička. Marianna ako výborná rozprávačka dávkovala v primeranej miere detský vzdor a zaťatosť, čím nám dospelým umožnila spoznať detské hodnotenie sveta. Prednes bol dynamický so zmenami temporytmu, poradila si aj s charaktermi dospelých postáv. Vnútorné zaangažovanie a imaginácia sa odrazili aj v naliehavosti prejavu, kontakte s publikom a zároveň si dokázala udržať nadhľad nad textom.
Dorote Kolibárovej zrejme kostýmovanie pomohlo aspoň ilustratívne upozorniť, že ide o tematizovanie chlapčenského obdivu k dievčaťu a jeho jedinečnosti. Zvolila si iný prístup ako recitátorka pred ňou, chlapčenskú dušu predstavila komornejšie cez viaceré situácie, čo jej pomohlo zvnútorniť pocity. Pri tvarovaní Lojzičky sa angažovala menej, v jej podaní bola priveľmi uhladená, predstavu o nej ponechala viac na divákovi. Recitátorka veľmi umne narába s intenzitou hlasu, intonáciou a zvládla svoje rozprávanie členiť aj temporytmicky.
Po texte z klasickej literatúry pre deti siahla Stela Jančovičová z Bratislavy, recitovala rozprávku K. Bendovej O strašidelnom klavíri. Opäť šikovná rozprávačka s naliehavosťou v hlase, s citom pre vystihnutie atmosféry zvukovými prostriedkami a výborným kontaktovaním s divákmi, aj keď jej prejav bol na takú veľkú sálu komornejší a tichší. Text ponúkol množstvo hravých momentov o myšiach a ľuďoch v noci, nevyužila všetky možnosti, ale najlepšie sa jej podarilo rozohrať časť o duchoch a Brahmsov koncert. Táto pasáž priniesla zmenu temporytmu, čo prinieslo silné finále prednesu.
Omar Adnan Méheš z Michaloviec tiež priniesol autorskú rozprávku, a to Hevierovu Bz a Bzzzzzz. Vyrozprával jednu situáciu zo života múch v jednej nudnej domácnosti, ktorá jeho ako recitátora nesmierne bavila, čo preniesol aj na divákov. Príbeh mu poslúžil aj na hlbšie posolstvo o pominuteľnosti, ktoré však predstavil ako výborný rozprávač cez dialógy aj komentáre a najmä skvelý kontakt a prácu s publikom. Napriek tomu v použití gesta bol veľmi disciplinovaný. Občas sa žiadala zmena temporytmu a až priveľmi zdôrazňoval priamu reč, ale dialógy v mušej reči nás veľmi potešili.
Text: Eva Pršová