Pitevný stôl a LEDky. Rozprávame sa spolu, nepočúvame sa. Alebo sa počúvame až príliš. Povedz mi, čo ťa trápi láska. Počkaj, ešte odbavím rýchlych 30 eur. Balet, posilka, gymnastická stužka. „Ja tu budem vždy pre teba, aby som ťa viedla.“
Výborný hudobný koncept nás previedol svetom, do ktorého vekom poznačený porotca nahliadne už len vďaka fedimáckym inscenáciám. O réžiu sa tentokrát Beina Reifová podelila s členom súboru Brunom Vidanom a táto spolupráca – generačne jemne vzdialených tvorcov – sa totálne vydarila. Koláž situácií je výsledkom legitímneho inscenačného jazyka, ktorý si súbor z Kostolišta prispôsobil svojmu veku a napokon úspešne naplnil.
Úvod v štýle Strýca Marcina, keď dvaja ochkajúci pánkovia zo Záhoria prinášajú na scénu ťažký náklad v podobe ľahkých LED tyčí, a pritom sa občerstvujú (dnes sa vraj už nefajčí analógovo, takže na scéne zavoňal príznačný vape, a vzápätí si nedali na desiatu chlebík s parízerom, ale fajnový rozmočený burger), pobavil všetky vekové kategórie. Aj my starší sme sa búchali do stehien. Hneď na začiatku sme teda zistili, že sa súbor nebude brať vážne. Krátko nato nás inscenátori strihom preniesli do zvukovo-svetelne-herecky-pohybovo naplnenej jazdy, kde sme v jednotlivých obrazoch sledovali príbeh Mareka a jeho virtuálneho operačného systému Fridy. A strihalo sa naozaj svižne. Nosný príbeh tvorcovia predeľovali scénami, v ktorých nám prinášali situácie zo života svojich rovesníkov a spôsobom takým, akým to cítia a vnímajú oni sami. Videli sme príbeh dvojice spoza displeja telefónu, na ktorom sa zarábali peniažky cez úprimné četovacie platformy, alebo sme sa ocitli v pánskej časti fitka, do ktorého sa pripojila i ženská časť osadenstva. Akurát, že baletným krokom.
Frida samozrejme neposlúchala tak, ako by sme si v ideálnom svete predstavovali. Áno, máme tu príbeh o dobrom sluhovi a zlom pánovi. Ale veľmi efektne prevedený. Súbor výborne pracuje so strihom, svetlom ako súčasťou scénografie, krutým nadhľadom (gymnastické číslo s podkresom autorskej hudby, ktorá využívala i dronové zvuky). Skupinové výstupy intenzitou kontrovali výstupom sólovým.
Inscenácia bola v najlepšom zmysle slova znepokojujúca. „Takže o toto sa im jedná.“ Aha. A zdemolovaná detská izba v podobe nerezového pitevného stola len potvrdila vehementnosť a zohratosť súboru.
Rg
