O čom spievaš? … Hlbšie, hlbšie nadýchnutia potrebuje prednes

foto: Michal Lašut

Reflexia recitátorov II. kategórie – prózy

Detské recitátorky a recitátori tejto kategórie predstavili mnohé svoje kvality. Dominovali prirodzení rozprávači so zmyslom pre oslovenie publika, výrazovo tvárni interpreti schopní vytvoriť sugestívnu atmosféru či vystavať trefné pointy. Dramaturgicky si všetci interpreti zvolili výlučne slovenských autorov. Medzi literárne kvalitné predlohy patrili texty Dušana Dušeka a Alexandry Salmely. Populárne, ale literárnou kvalitou menej hodnotné predlohy reprezentovali ukážky Romana Brata, Marty Hlušíkovej, Ivana Popoviča a Silvie Demovičovej. Tematicky úryvky reflektovali prirodzené záujmy žiakov 5. a 6. ročníka ZŠ: prvé lásky, rodinné a priateľské vzťahy, hľadanie vzorov, problémy v škole aj rozprávkové motívy. V duchu verša Buzzásyho básne Bazová duša, odporúčam lektorom a ich zverencom venovať väčšiu pozornosť výberu kvalitných ukážok, ktoré nadaným recitátorom ponúknu dostatočný materiál na osobnostné výpovede. Povzbudzujem ich k prirodzenej práci s priamou a nepriamou rečou bez jej odčlenenia alebo stotožnenia sa recitátora s danou postavou, k vedomému používaniu základných výrazových prostriedkov (reč, hlas, mimika) bez zbytočných mimovoľných gest, ktoré neposúvajú výklad textu. Verím, že aj vďaka tomu nám títo talentovaní detskí recitátori s nesporným potenciálom v budúcnosti ponúknu ešte hlbšie zážitky.

Ľuboš Janeta, Zákamenné – Dušan Dušek: Dvere do kľúčovej dierky

Nadaný a prirodzený recitátor si vhodne zvolil vďačný chlapčenský text o prvom zamilovaní s prvkami láskavého humoru. Oceňujem prirodzenosť a citlivosť interpreta pri tvorbe pasáží do vzťahov ešte nezasväteného chlapca, ktorého „školí“ o čosi skúsenejší kamarát Maťo. Osobitne vyzdvihujem Ľubošovu uveriteľnosť stvárnenia nováčika v láske. Odporúčam ešte viac sa sústrediť na drobnokresbu jednotlivých situácií (napr. naháňačka psom v záhrade) a dotiahnuť rovinu rozprávača, ktorému by prospela podrobnejšia práca s výrazom a tempom textu. Podporujem ho aj v hlasovom vyvážení textu a v dôslednejšej artikulácii.

Ester Fedorová, Kostolište − Dušan Dušek: Holokrk

Výrazne disponovaná recitátorka si vybrala kvalitnú a do tejto vekovej kategórie náročnú predlohu, ktorá už pracuje s metaforou života ľudí (babka a dedko) a zvierat (sliepočka a kohútik), spomedzi ktorých v závere „víťazia“ zvieratá (holokrk). Interpretka má po celý čas prednes vo svojich rukách a presvedčivo jemným humorom i sarkazmom tlmočí aj významovú rovinu pre dospelých (žiarlivosť, nevera). Dokáže vybudovať vzťahové napätie i spracovať fantazijné prvky Dušekovej poetiky (dedko ako kohútik). Má výrazný recitátorky nadhľad, civilný prejav, prirodzene rozpráva príbeh, ide po jeho zmysle bez zbytočného exhibovania. Odporúčam mierne skrátenie textu vzhľadom na jeho rozsah a náročnosť.

Johny Stojka, Veľké Ludince Ivan Popovič: Leto plné zázrakov

Osobitý živelný recitátor s výrazným temperamentom, s veľkou chuťou tlmočiť príbeh, so zmyslom pre humor aj schopnosťou prirodzene vytvoriť atmosféru zamilovanosti. Živelnosť ho však miestami trochu zrádza. Odporúčam kultivovať artikuláciu a melódiu reči, prácu s priamou a nepriamou rečou, s dôrazom bez jeho nadužívania, povzbudzujem ho odstrániť nadbytočné používanie gest a spracovať humor bez tlačenia na vtip. Potenciál a čaro interpreta je však nepopierateľné, vyzdvihujem jeho autentickosť prejavu a verím, že ho v budúcnosti aj vďaka výberu kvalitnejšieho textu budeme ešte na kubínskom javisku počuť.  

Kristína Vachulová, Humenné − Marta Hlušíková: Prečo nemajú prsty na nohách svoje mená

Jemná a citlivá interpretka ponúkla rozprávku o prstoch na nohách, ktoré si hľadajú svoje miesto v živote. Podobne ako ona sama. Chválim jej prirodzený kontakt s publikom, výraznú adresnosť i hravosť prejavu. Dobre uchopila rozprávača, aj vďaka kultivovanej reči a práci s hlasom. Dôveruje pauze, vďaka čomu vytvorila potrebné napätie ukážky. Podporujem ju ešte lepšie spracovať priamu reč a vyhnúť sa ilustratívnym podtextom (napr. smutný text povie smutne). Úryvku by prospela redukcia úvodnej časti napísanej z pohľadu dospelej autorky, ktorá tvorí rozprávku, čím by recitátorka získala kratší a uveriteľnejší kompaktný celok.

Alica Gotthardová, Bojnice − Alexandra Salmela: Zakliaty čas

Oceňujem dramaturgiu textu a jeho úpravu. Salmela je nepochybne kvalitná autorka s vždy prítomným posolstvom predlohy. Jej prózy sú však pomerne rozsiahle a náročné na krátenie, preto je skôr vďačnejšia na čítanie ako na umelecký prednes. V tomto prípade však výnimka potvrdzuje pravidlo, hoci by text mohol pokojne začať až vetou: „Ocko vraví, že som jeho slniečko.“  Talentovaná recitátorka jemne a citlivo vytvára sugestívnu atmosféru prednesu, jej prirodzená energia ladí s jemnosťou slepého dievčatka Mimi, ktorého príbeh interpretuje. Povzbudzujem ju k odkrytiu viacerých výrazových polôh hlavnej hrdinky, ktorá nemusí byť vždy len jemná, aj k výstavbe tempa prednesu. Záverečné posolstvo by mohla viac odľahčiť, aby nepôsobilo mentorsky. Napriek tomu sa jej podarilo pretlmočiť dôležitú myšlienku o čase, ktorý nezastane, a preto by sme ho mali čo najviac tráviť s blízkymi.

Samuel Brand, Lučenec Silvia Demovičová: Správny chlap

Mladého recitátora s výrazným potenciálom oslovil text súčasnej autorky YA (young adult) románov. Napriek výraznej didaktickosti predlohy, ktorá neponúka interpretovi dostatok významových rovín, ho chválim za uvoľneného a prirodzeného rozprávača príbehu a najmä za pozoruhodnú autentickosť a cit pri spracovaní úprimného vyznania hlavného hrdinu mame ku Dňu matiek. Recitátorovi sa podarilo tlmočiť posolstvo o tom, že každý sa môže s tým, čo mu nejde, vyrovnať nápadito po svojom. Podporujem ho v precíznejšej práci na technike reči a hlasu aj k celkovej výstavbe tempa prednesu.

Teo Szőllős, Rožňava − Roman Brat: Príbeh o vši

Veľmi tvárny, výrazný a disponovaný rozprávač. Vyniká v prirodzenej práci s publikom. Je adresný, autentický, dokáže si vziať i udržať divácku pozornosť, má nadhľad a umne pracuje s humorom i napätím. Interpretáciu príbehu však zbytočne posúva do roviny „prednášky“, v rámci ktorej nadužíva nefunkčné a popisné gestá rúk. Recitátor jeho kvalít ich nepotrebuje a môže sa pokojne oprieť o jazykové prostriedky umeleckého prednesu. Odporúčam dopracovať priamu a nepriamu reč bez jej odčleňovania. Nadaného interpreta povzbudzujem v budúcnosti k výberu literárne kvalitnejšej predlohy, ktorá mu ponúkne dostatočný materiál na pretlmočenie zásadnejšieho posolstva textu.

Text: Jana Mikitková

toggle icon