Mária Škarohlídová je skúsenou interpretkou s veľmi dobrými hlasovými, aj rečovými dispozíciami. Tie v svojom prednese (V. Pankovčin: Tri ženy pod orechom) naplno využila. Jej prejav vyznieva pokojne a neobyčajne sústredene, čím umožňuje naplno vnímať obsah prednášaného textu. Napriek tomu, že text ponúka dramatické momenty, drží recitátorka emócie pod kontrolou, recituje s nadhľadom, a tým ešte viac umocňuje jeho emocionálny dosah na divákov. Zrelý, po všetkých stránkach vyvážený prejav.

Text: Helena Čertíková

Mária Mišunová, Kjersti A. Skomsvold: Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia

Recitátorka očarila porotu aj divákov výberom textu a jeho umeleckým spracovaním. Na javisku rozvíjala príbeh staršej ženy, ktorá kráča do „finále“ svojho života. Spomína, hodnotí, stále túži a žije ho naplno. Išlo o autentickú a výnimočne presvedčivú výpoveď, ktorá sa vyhla sentimentu a ponúkla divákom živý, dych berúci odkaz, že aj posledné roky života možno žiť s plnou silou, chuťou a humorom. A diváci dýchali spolu s ňou. Jej rozprávanie nieslo ľahkosť, nadhľad, sebairóniu a zdravý humor. Opakovaný smiech v hľadisku nebol výsmechom, ale prirodzenou reakciou na jej schopnosť pointovať a vtipne reflektovať život. „Strihanie“ v texte bolo odvážne a nečakané, no funkčné a nič nepôsobilo násilne ani samoúčelne. Všetko bolo podané s citom pre správnu  mieru. Výsledkom bola silná výpoveď o ľudskej túžbe po naplnení, o smiechu i samote, o tom, čo nás robí ľuďmi. Dojemný a pritom osviežujúco civilný prednes. Mária Mišunová, hoci ako recitátorka debutuje v rámci súťaže, potvrdila svoj talent. Je technicky zdatná, pracuje s textom plasticky, s výrazovou istotou a humorom.

Marta Pribylinová, Marta Hlušiková: Raz čudný chlap 

Recitátorka vykresľuje príbeh, v ktorom ako rozprávačka pozoruje dianie v susednom dome na pozadí vlastného vnútorného vnímania. Táto dramaturgická línia jej umožňuje budovať dej, ale zachovať potrebný odstup a zostať v rozprávačskej polohe. Príbeh má jasnú pointu, ku ktorej cielene smeruje. Pomohlo by mu  zredukovať v interpretácii dramatizovanie a dialogizovanie postáv príbehu. Výkon by získal na sile ešte dôraznejším uchopením rozprávačskeho postoja, plynulejším vedením výpovede a dôslednejšou prácou s intonáciou, ktorá by ešte viac podporila významovú vrstvu textu. Každopádne  interpretka dokáže udržať pozornosť poslucháča a sprostredkovať príbeh s jemným napätím a ľudskou blízkosťou.

Text: Zuzana Budinská

Jarmila Ráczová, Soňa Uriková – Na samote

Recitátorka se zaujatě vciťuje do hlavní postavy příběhu mladé ženy, která se vrací do místa svého neutěšeného dětství. Vyprávěním nás provází velmi uvěřitelně, s osobním prožitkem, napětím a dobře využitou prací s výrazovými prostředky. Rezervou zůstává dějový oblouk ve smyslu hlavního tématu sdělení a emocionálního vývoje hlavní hrdinky směrem k jasnější pointě.

Text: Martina Longinová

Katarína Jánošíková, Jean -Paul Sartre: Múr

Katarína naráža na štyri svetové strany múra väzenskej cely, na múry neslobody a útlaku. Od povýšeneckého nadhľadu nad svojimi väzniteľmi prechádza k zúfalej a recitátorsky efektnej snahe ujsť a vrátiť sa domov, zachrániť si život. Jednoduchý čierny kostým s bosými nohami, pohyb v štyroch pravých uhloch, nástojčivosť, gradácia, paródia. Súčasne ale narážame aj na limity spojené s hlasovou dispozíciou a výkladom textu pokiaľ ide o  vzťah k samotnému obvineniu a k spoluobvinenému.

Martina Mareková, Anonym: Hnoj

Martina vytlačila zo zvolenej schématickej literárnej predlohy, koľko sa dalo a divácky išlo o jedno z najúspešnejších vystúpení. Až komiksové obrázky zo života zbohatlíckej smotánky s materiálnou hojnosťou a mentálnou chudobou uchopila s veľkou dávkou komediálneho nadania, ale nevyhla sa občasnému prestreleniu výrazových prostriedkov a hlavne nevyjasnenosti postoja hlavnej postavy k zhnuseniu zo samej seba a k súčasnej akceptácii tohto stavu, pretože „na fejsbúku to vyzerá dobre“.

Text: Richard Veselý

Šimon Kandur, Hubert Klimko-Dobrzaniecki – Uspávanka pre obesenca

Fragment z novely poľského autora, ktorý časť života prežil na Islande (tu sa odohráva príbeh z textu), je vynikajúcou dramaturgickou voľbou. Reprezentuje práve tú časť literatúry, ktorú považujeme za hodnotnú najmä preto, že dokáže to závažné vypovedať čímsi iným (často menej závažným). Jednoduchý príbeh dvoch priateľov, z ktorých jeden sa v živote dobrovoľne podriaďuje napĺňaniu praktických cieľov i očakávaniu iných, zatiaľ čo druhý takýto limitujúci spôsob života odmieta. Ten prvý je normálny, tomu druhému šibe. Alebo je to naopak? Recitátor však veľké dispozície textu využil len čiastkovo. Už na začiatku chýbalo jeho prednesu realistickejšie uchopenie vstupnej pasáže, ktorým by sa odrazil k pútavému odkrývaniu toho, čo zo vzťahu dvoch protagonistov formuje nesamozrejmé priateľstvo. Absentovalo v ňom sústredenejšie a umnejšie vedenie hlavnej línie príbehu, schopnosť vyzdvihnúť a výrazovo aktualizovať významovo relevantné miesta a najmä väčšie odhodlanie svojím nezameniteľným, osobitým vkladom najprv do diania vtiahnuť publikum, a potom ho presvedčiť, že mu nesprostredkúva obyčajný príbeh, ale príbeh, v ktorom sa jedna z postáv stane svedkom zázraku.

Patrik Viňaš, Daniel Majling – Z denníka spisovateľa P. Tarasenka

Po textoch z Majlingovej knihy Ruzká klasika siahajú recitátori opakovane azda aj preto, že im ponúka príbehy inšpirované textami velikánov ruskej realistickej prózy, akými boli A. P. Čechov, F. M. Dostojevskij či I. S. Turgenev. Svet ruských malomeštiakov je vďačným rámcom, do ktorého Majling zručne vkladá príbehy nasýtené humorom, iróniou, absurditou, tak často prítomné v spletitých vzťahoch ľudí. Viňašov prednes napĺňa ambície textu. Vo svojej recitátorskej realizácii ponúka bezprostredné a živé rozprávačstvo, ktoré sa jednak opiera o pilier dostatočného odstupu od textu, a potom o pilier jeho ironického uchopenia. Popri sústredení sa na problémy a krízy hlavnej postavy by prednesu pomohlo aj prepracovanejšie vykreslenie protagonistovho vzťahu k matke. Recitátor sa spolieha na ťažiskovú humornú linku príbehu, na ktorú sa okamžite napája aj publikum. Otázkou však ostáva, nakoľko mala jeho výpoveď ostať len v tejto polohe, alebo sa mal recitátor pokúsiť o čosi ambicióznejší presah k vážnejšiemu vyzneniu toho, čo príbeh neúspešného spisovateľa prináša.

Text: Peter Milčák