
Text: Eliška Sadíleková
Valéria Vaceľová z Humenného prostredníctvom montáže básní s ľúbostnými motívmi zo zbierky Jána Navrátila Diskotéka L veľmi autenticky pretlmočila pocity mladej zaľúbenej dievčiny a sugestívne vykreslila jej rodiaci sa vzťah k chlapcovi. Prechádzala od prvého nesmelého spoznávania, cez túžbu, úprimné vyznanie lásky až po zvádzanie. Chápem, že od recitátorky jej veku vyžaduje takáto intímna výpoveď istú dávku odvahy a za ňu si Valéria zaslúži naše uznanie, predsa len by som sa prihovárala za zvýraznenie spomínaných emocionálnych polôh, ako aj presnejšie členenie prednesu ako celku, aby bola jej výpoveď čitateľnejšia a naplno zasiahla divákov.
Anna Sýkorová z Martina si zaslúži uznanie za výber náročnej básne Edgara Alana Poe Havran. Z pozície mladého dievčaťa nie je jednoduché vystavať príbeh o hlbokom smútku muža, ktorý žiali nad stratou svojej lásky a konfrontuje sa prostredníctvom obrazu havrana so svojimi vnútornými démonmi a ktorý trýzni sám seba mučivými otázkami. Recitátorka veľmi umne zvolila citlivý, ale nie preexponovaný výraz, ktorý by akcentoval dramatickosť básne, bol to skôr komorný prednes prednášaný z pozície citlivého pozorovateľa. Na viacerých miestach by som kvôli plastickosti prednesu odporúčala niektoré emócie zvýrazniť, tak ako sa jej to podarilo v závere básne. Anka dokázala účinne využívať najmä prácu s tempom a celkové vyznenie prednesu podčiarkla priliehavým kostýmom.
Michal Nvota z Trnavy si v tomto roku posunul latku veľmi vysoko. Vybral si na prednes náročnú filozofickú báseň Miroslava Válka Skľúčenosť. V prvom rade oceňujem na mieru šité krátenie textu, ktoré je vystavané tak, aby recitátor vzhľadom k svojmu veku dokázal dešifrovať a presvedčivo podať významy ukryté v obrazoch básne. Michal to dokázal vďaka pestrej škále výrazových prostriedkov, ktoré využíval. Na viacerých miestach prednesu by sa možno žiadalo spomaliť, nestriedať tak rýchlo zmeny polôh vo výraze, nechať doznieť myšlienky, aby ich poslucháči mali šancu vstrebať. Prednes ako celok pôsobil kompaktne a veľmi autenticky, mal v sebe množstvo sugestívnych detailov. Michal naliehavo kládol sebe aj divákom otázky, na ktoré by chcel poznať odpovede, uvažoval spolu s autorom o zmysle ľudského bytia, hľadal pevný bod, o ktorý sa dá v živote oprieť. Kládol sebe aj nám otázky a nevnucoval odpovede.
Simona Hajdíková z Považskej Bystrice nás prostredníctvom montáže básní Jána Gavuru zaujala aktuálnou témou vzťahu človeka a prírody. Postupne prechádzala od úvah o kolobehu života v prírode, cez hľadanie miesta človeka v nej, cez obraz skazy až k záverečnému obrazu akéhosi zmierenia zdanlivých protikladov a vyjadrila presvedčenie o nevyhnutnosti nájsť riešenie v prospech obidvoch strán. Recitátorke sa podarilo na viacerých miestach sugestívne vykresliť viaceré mikrocelky, rezervu vidím v presnejšej výstavbe prednesu ako celku.
Tomáš Novák z Trnavy je sebaistý recitátor, ktorý ovláda prácu s výrazovými prostriedkami, adresne komunikuje s publikom a vedome pracuje s výstavbou prednesu. V prednese poviedky Bjonstjerna Bjornsona Otec veľmi pekne viedol líniu rozprávača a napriek veľkým časovým skokom v literárnej predlohe pútavo vykreslil životný príbeh bohatého a váženého muža počnúc narodením syna, cez jeho tragické úmrtie, až po zmenu vo svojom hodnotovom nastavení, ktoré sa udeje pod vplyvom bolesti zo straty syna. Škoda, že literárny text neponúkol recitátorovi širšiu plochu na vykreslenie vzťahu otca a syna, Tomášovi by to umožnilo vtiahnuť poslucháčov do príbehu nielen na úrovni informácie, ale aj emocionálne.
Peter Kiss z Bojníc sa prostredníctvom prednesu poviedky Etgara Kereta Telefonát predstavil ako suverénny recitátor so schopnosťou intenzívne komunikovať s publikom. Poviedka je postavená na bežnej situácii zo života, v ktorej rozprávača príbehu obťažuje operátorka telefónnej spoločnosti s „neodolateľnou“ ponukou, ale on nie je schopný odmietnuť ju a postupne sa zamotáva do výhovoriek. Peter dokázal postupne gradovať napätie v rozprávaní, vytvoriť absurdný obraz neschopnosti povedať jasné „Nie“ a doviesť príbeh k prekvapivej pointe. Šikovne využíval prácu s tempom, pauzou a dokázal presvedčivo vykresliť rozprávačove pocity. Žiadalo by sa ešte výrazovo plastickejšie spracovať spôsob, akým komunikovala s klientom telefónna operátorka, zvýraznilo by sa tým napätie v dialógoch.