Dominika Englyová, P. O. Hviezdoslav: Napred!

Recitátorka si zvolila text, ktorý v kontexte dnešnej doby nadobúda nové významy a ponúka priestor na aktualizáciu a osobný postoj. Oceňujeme jej prirodzenosť, kultivovaný prejav a schopnosť pôsobiť na javisku nenútene a s istotou. V zrkadlení obrazov by sme očakávali väčšiu výrazovú plasticitu, najmä precíznejšiu prácu s temporytmom a dikciou. Miestami bol prednes na väčšom javisku na hranici počuteľnosti, čo oslabovalo účinok niektorých významových momentov. V niektorých pasážach by pomohla aj dôslednejšia artikulácia. Báseň nesie názov NAPRED a práve ten vytvára očakávanie výpovede s jasnejším interpretačným zámerom. Hlbšie rozkrytie významu by výkon posunulo do silnejšej výpovednej roviny, aby neostal len v polohe všeobecného posolstva.

Mariana Ondrejová, Ľ. Podjavorinská: Utopená

Recitátorka na pozadí baladického príbehu ponúkla presvedčivý, zvnútornený prejav. Využíva mimojazykový prostriedok (spev), ktorý je funkčne zakomponovaný do prednesu a citlivo dotvára atmosféru. Melodické predely pôsobia prirodzene a organicky sa integrujú do výstavby príbehu. Vo forme verša je presná, rytmicky istá a zároveň veľmi vnímavo pracuje s náladou textu. Dokáže udržať silnú baladickú atmosféru a zároveň prináša pohľad do vnútra dievčaťa ako hrdinky príbehu. Výnimočne citlivo osciluje medzi dvoma rovinami: hĺbkou osobného prežívania a rozprávačským odstupom. Práve v ich striedaní nachádza presvedčivý interpretačný postoj, ktorý pôsobí prirodzene, čím aktualizuje tému balady civilným, no pôsobivým spôsobom. V charakterizácii postáv zachováva mieru, neprehráva, čo svedčí o jej interpretačnej zrelosti a schopnosti dôverovať sile samotného textu.

Text: Zuzana Budinská

Ivan Chorvát

Recitátor si zvolil text, ku ktorému má evidentne veľmi silný vzťah.  Jeho prednes je vnútorne zainteresovaný. Kostrova báseň Moja rodná je úprimným vyznaním človeka, ktorý sa vracia z cudziny, a ktorý akoby po prvý raz objavil krásu svojho rodiska. Obrazy, ktoré básnik ponúka, sú obrazmi prostej, skromnej a jednouchej krásy (ovsík chudoby, pás poľa zemiakového, šípový ker…) a vzťah k nim je veľmi nežný. Básnik ako by sa chcel ospravedlniť svojmu rodisku a prosí o odpustenie, že ho dosiaľ takto nevnímal. Tento výklad si vyžaduje pri prednese silnú zvnútornenosť  a intimitu.  Recitátor predniesol tento lyrický text skôr ako oslavu svojho rodiska. Intenzitou hlasu, ako aj častými prízvukmi na každom slove pôsobil jeho prednes trochu pateticky, čím účinnosť  básne oslabil. Žiadalo by sa isté stíšenie, aby prednes vyznieval komornejšie. Tak by bol účinnejší.

Barbora Rožnayová

Barbora Rožnayová je skúsenou recitátorkou, ktorá si vybrala recitátorsky veľmi vďačný text. (A. A.Voznesenskij: Monológ M. Monroe). Recitátorka sa však počas svojho vystúpenia priveľmi sústredila na formálnu stránku prednesu, nadužívala melodiku, pauzy a ďalšie intonačné činitele, čím text významovo rozbíjala a tak prekrývala jeho zmysel. V snahe o zdramatizovanie herečkinho príbehu dosiahla opak: diváci vnímali intonačné finesy, až intonačné čarovanie, ale vnútorne ich text nezasiahol. Menej by bolo určite viac.

Text: Helena Čertíková

Erik Forgáč, Daniel Pastirčák: Oči Milady Horákovej

Určite jeden z najvýznamnejších literárnych objavov tohto ročníka. O to milší, že na Kubín zavítal aj sám autor a potvrdil, že nepočul, že by túto báseň už niekto recitoval. „Kto dnes ešte verí,“ pýta sa opakovane a myslí tým nielen vieru v biblické podobenstvá, ale na ich pozadí sa pýta na súčasný a budúci hodnotový svet ľudstva. V prednese Erik balansuje medzi snahou o prirodzenosť a pokusmi o tvorivú štylizáciu, niekedy úspešnými a pôsobivými (napr.  stupňovanie, frázovanie, účinné pauzovanie) a inokedy menej výraznými akoby nedotiahnutými pasážami. Ale posolstvo Milady Horákovej bolo bezpečne doručené. Mŕtvi nás kriesia k životu.

Vanesa Kánová, Ján Botto: Žltá ľalia

Návrat ku klasike poteší, ak prináša cez „závoj čias“ posolstvo doby, ktoré presahuje do našej súčasnosti. Motivácia výberu tohto školského textu však nie je jasná. Recitátorka, akokoľvek kultivovane jej prednes znel, neprekročila povrchné odovzdanie úcty klasikovi, príbeh ničím viac než romantickou baladou neoslovil, ba ani tragédia ukrytá v nej nami neotriasla, výrazové prostriedky ostali v archaickej podobe otrockého dodržiavania verša, bez budovania oblúka, gradácie, bez náležitých páuz vytvárajúcich napätie a priestor na reflexiu. Diabol, ktorého by sme sa všetci mali báť, odhalený nebol.

Text: Richard Veselý

Andrej Rácz, Brane Mozetič – Sny v inom jazyku (montáž)

Montáž z básní slovinského autora je celkom zloženým zo 4 samostatných básní, čo neraz, ako to už pri montážach býva, prináša riziká významových a komunikačných skratov. V tomto prípade však možno konštatovať, že výsledná báseň vo svojej celistvosti je poskladaná s potrebnou citlivosťou a ohľadom na významy jednotlivých textových súčastí a pri ich spájaní nedochádza k spomínaným problémom. Recitátor investoval do dramaturgie a je zrejmé, že veľmi dobre vedel, prečo si daný text vybral. Jeho prístup k vystúpeniu je osobitý: Rácz nerecituje, Rácz prichádza z výpoveďou, ktorú je nevyhnutné nástojčivo vysloviť, vďaka čomu si podmaňuje publikum. Jeho prednes sa vyznačuje odhodlaním, interpretačnou odvahou a autenticitou, vyniká prirodzeným a tvorivým zvýznamňovaním textu. A bravúrne sa vyrovnáva aj s budovaním viacerých vrcholov, ktoré sú pri montáži nevyhnutné práve kvôli tomu, že je zložená z niekoľkých samostatných básní.

Text: Peter Milčák

Katarína Šáriová, Milan Rúfus – Rakvy z Vietnamu

Veršovaný monolog matky, která ztratila ve válce syny pojímá recitátorka velmi upřímně, citově a ve výpovědi směrem k ministrovi přesvědčivě. Tematicky rezonuje i přesah do současnosti. Vyprávění plyne v adekvátním pomalejším tempu. Doporučuji zaměřit se více na výstavbu s členěním celé výpovědi a také pracovat na zdokonalování techniky mluveného projevu.

Lenora Nátherová, Pavol Országh Hviezdoslav – Kain

Formálně, obsahově i tematicky náročnou předlohu vyzrálá a kultivovaná interpretka beze zbytku naplnila. Do přednesu dává velký osobní prožitek, umí pracovat s emocemi, citlivou a jasnou charakterizací postav i s jejich úhly pohledu na prvotní hřích jako na nosné téma celého úryvku básnické skladby. V jejím podání je výpověď srozumitelná, plastická a umocněná v závěrečném epilogu shrnujícím osobním komentářem se silnou pointou.

Text: Martina Longinová