Odborná porota: Diana Laciaková, Alena Weisel Lelková, Karol Horváth

Nekondenzovaný chromozóm

Karol Horváth: To, čo som videl, mi bolo sympatické. Všetko, čo vo vás je, na mňa kričalo. Videl som tam kožuchy, od ktorých sa to odvíja. Videl som tam zbavovanie sa kožuchov. Ešte tam bolo dačo, čo si netrúfam teraz pomenovať. Hudba, ktorú mám rád, aby som bol presnejší. A rozhodne sa snaží komunikovať s tou časťou mňa, ktorú by som nenazval melancholickou. A potom tam vidím tie rastliny, o ktorých som uvažoval, či sú umelé alebo sú tesne pred smrťou. Ja večne čítam o tom, akú má mesiac nekonečnú silu, že minimálne polovičnú časť našej populácie ovplyvňuje – hovorím o ženách, ako ich ovplyvňuje v ich menštruačnom cykle. Ten kolobeh, že mám kožuch, mám starú mamu, idem sa toho zbaviť… To na záver prináša iba chaos a dezilúziu do ľudskej duše, ale ja netvrdím, že to tak musí byť. Rovnako je veľmi dôležitý samotný proces odhaľovania, ako aj to, čo je tam skryté. Ja napríklad pri šúpaní cibule plačem. Keď ako režisér si nastavím dobré, mastné hlasy, šupnem tam Rúfusa, Mila Kráľa a Vajdu, ale ak kričia jeden cez druhého, bude z toho jedna veľká guča. A ešte vám ďakujem za to, že ste ma donútili uvažovať, akým kvetom bola moja mama – bol to muškát.

Diana Laciaková: Takže ty si skončil.

Karol Horváth: Hej. (založí si ruky)

Alena Weisel Lelková: My sme vám tu niečo nechali, je to veľký bordel.

Karol Horváth: Ja si myslím, že ja som tu nikomu nič nenechal.

Alena Weisel Lelková: …že mám všelijaké komplexy atď., ale vy ste nám to proste dali všetko natvrdo. Prosto ten chaos tam zvíťazil a tá poézia sa tam neukázala.

Diana Laciaková: Pri tej miere expresivity je toto už ďalšia „dššš“, vieš, že „džššš“.

S3

S3: Dobrý deň. (smiech, sadnú si všetky tri pred trojčlennú porotu ako pred štátnicovú či maturitnú komisiu)

Diana Laciaková: Dobrý deň, chcete si vytiahnuť aj otázku?

Karol Horváth: Ony si prišli vytiahnuť odpoveď.

Diana Laciaková: Občas z tých závesov motám vrkoče a rozmýšľam, či idem dnu alebo von… Karol dobre povedal, že to bolo ako v Startreku, že cestujete v priestore a čase…

Karol Horváth: Len v priestore.

Diana Laciaková: Keď už bordel, tak poriadny. Aký záver si z toho máme zobrať, že tu máme sedieť a pozerať sa na to?

Text: Alexandra Múdra