Inšpirácia. Jav, ktorý prichádza potichu, aj búrlivo. Niekedy sa zjaví ako moment osvietenia, inokedy ako myšlienka, čo nám nedá spať. Často sa tvári, že je nedostupná a pritom je hneď vedľa nás – v rozhovoroch na schodoch pred Národným domom o druhej ráno, v hudbe, úsmeve, aj tichu medzi dvoma vetami. Žije v detailoch. V momente, keď si trúfneme vysloviť vlastný názor. Keď prijmeme druhého. Keď sa delíme, pýtame, hneváme, tešíme…

Scénická žatva spája ľudí. Je to festival, ktorý zbiera to, čo v nás klíčilo – od túžby a nápadu, cez skúšanie a riskovanie, až po moment zdieľania. Ponúkate nám kyslík zo svojich stromov a neraz aj ovocie: šťavnaté, trpké či sladké – ako sám život. A vždy aj semienko, ktoré v nás môže ďalej rásť. Z hrejivej spomienky, provokatívnej otázky, nečakanej iskry. 

Veľmi ma teší, že v Martine sa stretne toľko ľudí, ktorí tieto záhrady kultivujú. Že máme priestor, kde sa podelíme o úrodu, vymeníme tipy proti škodcom a pripomenieme si, že aj v ťažších časoch je tvorivosť a najmä ľudskosť potravou, z ktorej žijeme.

Tento festival je pre mňa malým zázrakom. Jadrovou fúziou. Zdrojom nevyčerpateľnej ľudskej tvorivosti, vášne a túžby spraviť tento náš svet krajším miestom. Takým, akým je napríklad Žatva. Tá je totiž dôkazom, že inšpirácia rastie, keď sa delí. 

Zuzanka Strnátovie