Pri práci s nimi je nutné počítať aj s rytmom, náladami, problémami, ktoré nevedia ovplyvniť. Je to vždy unikátne dobrodružstvo. Odysseov návrat je prvou spoluprácou Sadíliek, teda režisérky Judity a scenáristky a dramaturgičky Elišky Sadílekovej so súborom Dúhadlo, tvoreným hercami a herečkami s Downovým syndrómom. Eliška si vyslúžila prezývku Útecha. Juditu prezývajú Judita. 

Kto alebo čo pre teba v súčasnosti znamená byť hrdina?

Judita: Hrdina je ktokoľvek, kto sa postaví voči zlu. Nezľakne sa a stojí na správnej strane rieky.

Priniesla vám práca so znevýhodnenými hercami a herečkami poučenie?

Judita: Práca so súborom Dúhadlo je iná. Majú svoje tempo, vlastné plynutie času, ktoré musíme akceptovať. Síce ma to prekvapilo, no robila som s tým, čo mám a režírovala spôsobom ako vždy. Kričím, vyhrážam sa a nadávam. Všetci vieme, že divadelný proces vie byť veľmi náročný. Skúšobný proces Odyssea bol však zrejme prvým, po ktorom mi bolo naozaj smutno, keď sa skončil. V dnešnom svete je takáto interakcia balzamom na dušu.

Eliška: Sú neuveriteľne disciplinovaní a zakaždým plne prítomní. Judita je prísna režisérka, no znesú aj jej tvrdú ruku. Dá sa s nimi otvorene komunikovať a oni sa neurazia. Toto ma v dobrom prekvapilo. Ich vzťahy sú oveľa úprimnejšie. Samozrejme sa tiež nahnevajú, no o to viacej lásky odovzdávajú.

Z vašich slov si viem predstaviť ďalšiu spoluprácu.

Judita: Už ju aj reálne plánujeme. Absurdno by im veľmi sedelo. Domnievam sa, že taký Beckett písal svoje texty akoby pre nich. Minimálne ľudí s Downovým syndrómom aspoň poznal. Rozhovor, ktorý ty čítaš v nejakej absurdnej literatúre, sa dnes v autobuse z Bratislavy do Martina udial aspoň tisíckrát. Ale pre nich sú to vážne dialógy.

Čo si súčasní mladí divadelníci môžu vziať z príbehu, akým je Odysseov návrat?

Eliška: Archetyp hrdinu znamená prebúdzanie svojich vlastných duchovných síl. Je nutné, aby na svete bolo zlo. Ak by nebolo, tak si ho aj tak vygenerujeme. Život kladie prekážky – o čom rozpráva aj príbeh Odyssea. Osud mu hádže polená pod nohy, ktoré musí prekonávať a práve prekonávaním sa mení. Preto napokon nemôže zostať. Zmenený hrdina je už niekto iný. Problém nie je existencia zla. Ide o to, ako sa mu postavíme, aké kroky robíme. Na konci každý z nás môže byť hrdina. Nemožno očakávať, že niečo sa zlepší len tak, bez ničoho. Tiež sa neradno nechať zmanipulovať.

Judita: Otázkou je, či prijať na seba hrdinstvo v akejkoľvek forme. Ani Odysseus nie je svätý. Musíme byť hrdinom za každú cenu? Túto otázku si kladie aj Buzássy: „Pomsta je hrozná aj vtedy, ak je nemožné uplatniť spravodlivosť.“

Pani Švoňavá