Niekedy trvá desiatky rokov a musíme vykonať obrovské obety, kým zafúka ten správny vietor. My však nie sme na pobreží Peloponézu a nečaká nás zásah božskej prozreteľnosti. Členovia Detského divadelného štúdia Ochotníček nás totiž vítajú v dedinke Horné Jazerné, kde sa odohráva príbeh ich autorskej hry, ktorá vznikla okrajovou inšpiráciou podľa novely P. Süskinda Pán Sommer.
Azda najpočetnejší detský kolektív na tohtoročnej Zlatej priadke nás privítal v triede, ktorej žiak Patrik sa pripravuje na svoje prvé veľké rande. Už v úvode predstavenia nás ľahko melancholicky uvádzajú do deja piesňou. A nezostane to pri piesni jedinej. Spevácky výborne disponovaný súbor z Púchova nás berie na vydarenú prezentáciu novovzniknutého formátu “Elementary school musical”.
Hlavná postava Patrik sa chystá urobiť všetko pre to, aby sa mu podarilo získať pozornosť spolužiačky Karolíny. Z jeho chlapčenského sna sa odrazu stáva hlavná dejová linka inscenácie, z ktorej však autor a režisér Peter Hudák urobil legitímny, bohatý a samostojný príbeh mladého študenta a jeho školského kolektívu.
V predstavení vidíme extrémne homogénne pôsobiacu skupinu protagonistov, ktorí napriek vekovým rozdielom vedia pôsobiť výrazne koherentne. Režisér stiera tieto vekové rozdiely v hromadných scénach, efektne využíva výškový rozdiel detských hercov a komponuje nepravidelné chórové výstupy. Kým v inscenácii vystupuje niekoľko samostatných postáv, nikdy sa nestane, že by prehlušili výkony svojich spoluhráčov. Z davu totiž kedykoľvek vystúpi herečka či herec a bez potreby násilného odlíšenia sa kostýmom, sa stáva na chvíľu rozprávačom, spolužiakom či učiteľkou.
Ochotníci z Púchova sa zaobišli bez takmer akejkoľvek scénografie, výborne vyriešili kostýmovú výpravu, kde ľahkou zmenou zvýraznili hlavné postavy, pričom súbor zostáva jednotný, ale nie fádny. Režisér s ľahkosťou tvorí dynamické scénické kompozície, efektne mení temporytmus inscenácie, vyťahuje do popredia dôležité výstupy, pričom v pozadí ponecháva menej výraznú akciu sústredenú na slovný prejav. Dáva všetkým členom súboru relevantný priestor na javisku. Texty replík a piesní sú výstižné a vtipné zároveň.
Azda jedinou výčitkou inscenácii je, že nám inscenátori nedopriali o tri sekundy dlhší pohľad na záverečný výjav. Štúdiu Ochotníček prajem len ten najlepší vietor do ich budúcej tvorby. Výborný počin!
Roman Gombarček
