Aby ste dnes divadelne zobrazili útlak žien, negatívne dopady toxickej maskulinity alebo tienisté stránky manželstva, potrebujete už nie jednu, ale rovno tri silné hrdinky. Dejiny sa, žiaľ, otáčajú naspäť. Nemusíte však hľadať aj tri výrazné herečky. Stačí vám jedna, fakt dobrá. A ňou je Tamar Lacsná z Nitry, ktorá si s ľahkosťou pochutnala na Troch Timraviných ženách.

Ako sa ti skúšalo s režisérkou Maricou Šiškovou?

S Maricou sme spolupracovali už niekoľkokrát a vždy je to pre mňa skvelá skúsenosť. Pri tejto inscenácii sme od začiatku vedeli, že chceme skúsiť monodrámu.

Čo boli tie hlavné argumenty, prečo ste sa rozhodli práve pre tieto try Timravine ženské postavy?

Rozhodli sme sa, že chceme spracovávať ženy s odlišnými postojmi a životnými osudmi. Ako prvá nám napadla Anča Zmija, pretože tá je veľmi známa. Nasledovala Zuza a do kontrastu k obom sme si vybrali Edu, ktorá rieši trošku menej závažné témy a je o dosť mladšia.

V situácii ktorej z nich by si sa chcela ocitnúť najmenej?

Ťažko povedať, pretože všetky sú mi osobnostne veľmi vzdialené. Najďalej je odomňa Zuza, pretože ona rieši otázky manželstva, na čo sa nedokážem nacítiť. Najstrašnejší osud však prežíva Anča Zmija. Naopak, Eda, by zo svojej situácie dokázala vycúvať pomerne ľahko.

Spomenula si manželstvo. Aký máš k nemu vzťah? Čo si o tejto „inštitúcii“ myslíš?

Množstvo ľudí dnes vraví, že manželstvo prestalo mať hodnotu. Ja si to nemyslím. Má takú hodnotu, akú mu dvaja ľudia vytvoria. Pre niekoho môže byť manželstvo posvätný akt, pre iného iba diplomatická vzťahová záležitosť. Je na nás, na akej úrovni tento zväzok bude. Každému želám, aby žil s milovanou osobou, no ak láska vyprchá a dotyčný pár si už nemá čo vzájomne odovzdať, je dobré sa posunúť ďalej.

Posledné otázky sa už týkajú FEDIM-u.

Aha… takže ide humor…

Pochádzaš z Nitry?

Áno.

Takže si rada, že dokým ešte minulý rok si musela cestovať ty za FEDIM-om do Tisovca, tento rok už FEDIM prišiel za tebou…

Čo sa týka priestorov, tak áno. Milujem Staré divadlo Karola Spišáka a aj dnes sa mi tu hralo veľmi dobre. Na Tisovci som si zasa užívala, že som bola niekde inde ako doma a to tiež malo svoje čaro. Ale ani nitriansky FEDIM si dlho neužijem. Budúci rok odchádzam študovať do Bratislavy na VŠMU.

Divadlu však naďalej zostaneš verná.

Áno, myslím si, že sa umeniu budem venovať aj naďalej. Teda… (uvedomí si) budem sa mu musieť venovať, keďže ho budem študovať. (smiech) Ale dúfam, že ma bude aj baviť. Rada by som sa však ako diváčka na FEDIM vracala a stále si pripomínala túto skvelú atmosféru.

-mol-