Text: Alfréd Tóth

Štefan Jurča (Piťo)

Čítam čoraz menej, pretože na to nemám čas, ale v každom prípade mám rád literatúru faktu. Ak by som si mal vybrať niečo z beletrie, čo som naposledy držal v ruke, tak myslím, že to bol Balla – Je mŕtvy (Koloman Kertéz Bagala, 2018). Jeho  poviedky sa mi celkom páčia, ani neviem kvôli  čomu, ale je to človek, ktorý sa mi zdá, že píše tak zaujímavo, že mi to niečo dá.

Jana Mikitková (predsedníčka poroty I. a II. kategórie)

Môj knižný tip  je  Marina Moskvinová – Môj pes má rád džez (Fragment, 2018). Pretože si myslím, že sú v nej groteskné texty, ktoré  hovoria o závažných veciach a myslím si, že sú vďačné na prednes. Dá sa z nich vyťažiť humor, ale zároveň aj dôležité posolstvo.

Marica Šišková (pedagogička)

Barbora Hriňová – Plachý dom (Artforum, 2025)

Veľmi ma tá kniha dojala. Je to intímny príbeh, ktorý sa dotýka nás všetkých, rodičovských vzťahov. Autorka  otvára vzťah jej a otca. Je písaný veľmi láskavo. Mám rada aj drsné knihy a všelijaké haluze, ale toto je zrazu taký kvázi obyčajný príbeh, ale písaný neobyčajne krásne, tak ľudský. A v detailoch odkrýva zložité veci medzi nami, že ma to úplne dostáva.

Matej Čertík (pedagóg)

Podľa mňa by si každý recitátor mal určite postupne prečítať, nedá sa to hneď, knihu Života, ktorú napísal sám Život.

Mária Škarohlídová (recitátorka)

Od Guzel Jachina som čítala tri famózne knihy Zulejka otvára oči (Slovart, 2018), Deti Volgy (Prostor, 2023) a Transport do Samarkandu (Slovart, 2023). Je to obdobie násilnej kolektivizácie v Sovietskom zväze z pohľadu národnosti Tatarov. Ťažké, kruté, ale skvelé čítanie.