Slovensko – bájna krajina zázrakov, kde aj nemožné sa môže stať realitou, a v ktorej, ako dobre vieme, žiadna korupcia neexistuje. Iniciatíva autora i režiséra súboru Divadlo JA z Bratislavy priniesť na javisko adaptáciu Kocúrkova pre 21. storočie je úžasná a nesmierne ambiciózna.

V Kocúrkove, legendárnej veselohre, Ján Chalupka okrem odnárodňovania vtedajšieho slovenského zemianstva zosmiešňuje aj zaostalosť, konzervativizmus či nevzdelanosť. Úprava Štefana Petra Králika v zásade vôbec nemusí meniť svoj fokus. Ale v komédii, kde karikatúra má potenciál pranierovať a zveličovať tie najhoršie ľudské vlastnosti čo najostrejšie, je nevyhnutné tento potenciál aj využiť.

Kým vstupná situácia predstavenia charakterov postáv ponúkla potenciál hravosti, postupne sa práve táto hravosť v predstavení vytratila. Kým režisér vcelku podarene pracoval s kostýmom, ako scénickým prvkom dotvárania charakterov postáv, menej podarené už bolo scénické riešenie. Pomohlo by odstránenie kostrbatých prechodov a ich využitie v prospech inscenácie; jediná scéna s množstvom stoličiek by zniesla zjednodušenie, odbremenila by hercov od mechanického odnášania kulís, a ponúkla priestor na jej hravé situačné riešenie – výjav, ako “chytráci” dumajú nad geniálnym riešením zložitej situácie v pohybe a zároveň tenznom napätí by sa pokojne zaobišla bez akýchkoľvek kulís.

Nadbytočne vyzneli aj agresívne výstupy (scéna hádky v bistre, alebo scéna útoku na baču). Áno, dospelí sa niekedy správajú aj takto. Ale divadlo pre detského diváka by malo neduhy ľudských charakterov zobraziť trefne, no predsa metaforicky. Ideálne v kontexte komédie.

Kritické témy sú v divadle nesmierne vítané, vyžadujú extrémny nadhľad a silnú mieru citlivosti pre určené publikum. Takže, milí detskí diváci, poďme sa porozprávať o eurofondoch, skorumpovanosti politických štruktúr a malosti slovenského vidieka!

Roman Gombarček