Na HK som bol už zhruba 20x ale nikdy som tu nezažil to, čo ponúkli organizátori vo štvrtok večer. Kon(tro)verzácie je nový formát, ktorý vznikol koncom minulého roka a je to veľmi zaujímavá príležitosť pre tých, ktorí sa umeleckému prednesu a Hviezdoslavovmu Kubínu chcú venovať viac. Táto diskusia ponúka možnosť všetkým vyjadriť svoj názor a rozprávať o témach, o ktorých sa bežne rozprávajú účastníci na chodbách MSKS, alebo pri pive v krčme: „prečo je takéto pravidlo… prečo tí malí nesúťažia… prečo sme mali na okresnom kole absolútne nekompetentnú porotu… môžem používať gestá… ako veľmi môžem zoškrať text… musíme po recitácii ešte 3 hodiny trčať na mieste a počúvať porotcov, ako nás hodnotia… podľa akého kritéria sa rozhodli, že môj text nie je pre nich dosť zaujímavý…?“ a takýchto otázok by som mohol napísať ďalšie desiatky. Z toho vyplýva, že aj o nich sa môžeme rozprávať desiatky a desiatky hodín. Niektoré debaty nevedú k jasnému výsledku, ale ponúkajú nám zaujímavé názory, ktoré nám rozširujú obzory nášho chápania daného problému. A preto, ja osobne, kvitujem tento nový model, ktorý organizátori priniesli. Hlavne možnosť, že aj bežní účastníci môžu vyjadriť verejne svoj názor a môžu sa dozvedieť niečo zo “zákulisia“ organizovania tejto súťaže. Napríklad včera sme sa dozvedeli, že existuje verejný zoznam vhodných kandidátov na porotcov😊
Včerajšia panelová diskusia sa venovala téme „hodnotenie“. Ako by mali porotcovia hodnotiť a ako deti vnímajú, keď ich porotcovia hodnotia. Téma veľmi obšírna, čo dokazuje aj to, že za dve hodiny diskusie sa zďaleka neprebrali všetky problémy. Sčasti je to zapríčinené aj tým, že počas stretnutia vyvstala iná otázka, ktorej sa venovalo dosť času. Ako povedal jeden z divákov (Maroš): “Počuli sme tu dnes veľa problémov, ale málo riešení.”Mal pravdu, ale zároveň už len tá možnosť pomenovať niektoré problémy dáva šancu, že sa na ne možno raz začnú hľadať riešenia.
Druhá časť bola formou oxfordskej diskusie a zaoberala sa tým, či by recitátori I., II. a III. kategórie mali na celoslovenskom kole súťažiť alebo ísť iba na prehliadku ako víťazi krajských kôl. Rozprúdila sa k tomu celkom živá debata, kedy prichádzalo mnoho podnetov od divákov. A aj keď bol na začiatku názor skoro 50:50, po diskusiu sa hlasovaním ukázalo, že skoro 60% ľudí bolo za to, aby „deti“ nesúťažili na celoslovenskom kole, ale prišli si to sem iba užiť a ukázať to najlepšie, čo v nich je, bez stresov z toho, či vyhrajú alebo nie.
Pre tých, ktorí sa včera nestihli zúčastniť, alebo si z popisu v programe mysleli, že ich to nebude zaujímať, odporúčam pozrieť si záznam na internete. A z mojej strany sa teším, ak sa takéto diskusie, ktoré dávajú priestor všetkým, ktorí chcú, stanú pravidelnou súčasťou celoslovenského kola.
Text: Pavol Náther
