Hľadanie vonkajších nepriateľov, udávanie aj blízkych ľudí, od ktorých cítim ohrozenie, plíživá nedôvera, tichý súhlas s násilím. Témy, o ktorých písal poľský dramatik Sławomir Mrożek vo svojich absurdných hrách na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia. Písal ich v čase totality ako skrytú metaforu na pomery vo vtedajšom Poľsku. Rýchlo sa vďaka svojmu presnému a ironickému pomenovávaniu mechanizmu moci a byrokracie stal uvádzaným autorom aj v dalších krajinách strednej Európy, na Slovensku sa stal dokonca najčastejšie uvádzaným poľským dramatikom.

Po roku 1989 však už záujem o jeho hry u inscenátorov upadal. Zdal sa byť neaktuálny, prišli ďaleko otvorejšie hry, ktoré nemuseli v inotajoch a metaforách hovoriť to, čo sa dalo zobraziť priamo. Zdalo by sa, že aktuálnosť hier Sławomira Mrożka sa už nevráti. Divadlo RAMAGU zo Spišskej Starej Vsi však uvedením jednoaktovky Karol dokázalo opak. Návšteva vnuka s dedkom u očného lekára nadobúda obludné rozmery a podobnosť s aktuálnou situáciou v slovenskej spoločnosti, v ktorej vládne rozdelenie, neistota a strach. A delenie na našich a vašich. Situácia sa od možného nedorozumenia, keď Dedko hľadá Karola, ktorého nevidel, aby ho zastretlil, dostáva do fázy ohrozenia, v ktorej sa lekár ubráni tým, že obráti pozornosť na iného pacienta. Ten sa stáva obeťou.

Režisérka Jana Ovšonková inscenovala text v preklade Jána Sedláka takmer bezo zmien, len s dopísaním malých aktualizačných replík. Aj tak hra nadobúda silu, ktorá dokáže presne hovoriť so situácií súčasnosti. Spolu s hercami Michalom Novákom, Zdenkom Dudžákom a Lukášom Marhefkom nepristupuje k inscenovaniu absurdnej drámy preexponovaným herectvom. Protagonisti sú prirozdení v konaní. Akcia preto v niektorých častiach stráca na intenzite. Miesto toho, aby sme sa ocitli v súkolí akcie a reakcie v podobe replík či konania, máme šancu ako diváci a diváčky si vydychnuť. V závere vzniká otázka, prečo leár tak rýchlo dokáže začať spolupracovať s Dedkom a udáva mu ďalších svojich pacientov považovaných za Karolov. Pritom kým príde k tejto dynamike, inscenácia pôsobi verne ako proces, ktorého môžeme byť svedkami v súčasnosti: deptanie vzťahov, ich narušenie, čo vedie až ku klaustrofobickým obavám o svoju bezpečnosť a život.

Divadlo RAMAGU v inscenácii Karol znovuobjavuje hru poľského autora, ktorého aktuálnosť a presný popis procesu zrodu a rozvinutia násilia za tichého súhlasu väčšiny nadobúda desivé rozmery.

Marek Godovič