žatva – vrcholného celoštátneho festivalu neprofesionálneho divadla a umeleckého prednesu.
Zo zákulisia rozhovoru:
– Matej, dúfam, že môj e-mail s prosbou o rozhovor do festníka HK prešiel… Bol by som rád, keby sme to do začiatku HK stihli…
– Ahoj, prepíč. Prišiel. Napíšem. Len som teraz ešte riešil nejaké horľavé témy.
– Ďakujem. A prepíč je krásny preklep 😉
– Prepáč za prepíč 🙂
Nuž, milý Matej, skús sa čitateľom nášho festníka stručne a intenzívne predstaviť odpoveďou na prvú otázku (inšpirovanú leitmotívom tohtoročného HK): O čom (momentálne) spievaš (žiješ)?
Spievať mi zakázali už chalani na internáte. Vraj to neviem. A tak si len pospevujem. Ak by sa nedalo ani to, budem si pískať. Pískať si viem. Pískať si chcem. Pískať si budem. O tom, ako sa nedelíme, ale umocňujeme. O tom, ako si nezávidíme, ale vidíme sa radi. O tom, ako sa nebojíme, ale bojujeme proti falošnému strachu. Posledných šesť rokov sa snažím umocňovať Scénickú žatvu tak, aby sme sa tam všetci radi uvideli a nebáli sa spievať každý tú svoju pieseň svetu.
Ideš si ako programový riaditeľ SŽ vybrať na HK osobne 😉 ?
Práve naopak. Ja si idem na Hviezdoslavov Kubín pozrieť všetko to, čo sa do programu Scénickej žatvy nevojde. Ako programový riaditeľ Scénickej žatvy mám oproti iným riaditeľom obrovskú výhodu, že nikomu nešéfujem a aj ten program nakoniec vyberá programová rada. Ale moja nevýhoda je zasa v tom, že na festivale som síce celý čas, no do divadla sa takmer vôbec nedostanem. Keď môžem byť v porote na Hviezdoslavovom Kubíne, tak je to za odmenu. Ja môžem ísť do divadla!
AI mi o tebe prezradila, že si „všestranným divadelným odborníkom, kombinujúcim kritiku, tvorbu, festivalovú dramaturgiu a mediálne projekty“… K čomu z toho (alebo aj z toho, čo AI neprezradila) máš najbližšie?
Keď čítam, ako ma AI vychválila, začínam zvažovať, či by som nemal mať najbližšie k nej. Ja som veľmi dezorganizovaný jedinec, neviem sa uspokojiť s tým, že robím niečo v bezpečnom pohodlí opakovania. Preto ma asi internetová inteligencia nevie jednoznačne zaradiť. Keď som minule strihal videoreklamy na nejakú mobilnú aplikáciu, už aj sám som sa čudoval, ako som sa v tej situácii vlastne ocitol. Najradšej určite tvorím. Nech je vlastne dielom čokoľvek. Hoc aj program festivalu.
Zasa by som sa tak veľmi netešil… Musel som tej nemenovanej AI najskôr vysvetliť, že nie si futbalista ani jadrový fyzik (takých ty máš menovcov!). Ako a kedy si zistil odpoveď na Majakovského otázku: Čím budem?
Keď som bol malý, chcel som byť hokejový brankár. Na tom sa zatiaľ nič nezmenilo. Ale so znepokojením sledujem, ako moji rovesníci postupne ukončujú kariéru. Som spokojný, že môjmu menovcovi sa v MŠK Púchov darí. Vždy, keď mi omylom príde mail, ktorý mal dostať on, tak sa poteším, že nejaký Matej Moško je úspešný športovec.
Divadlo poézie je špecifický, dodnes nie celkom „zaškatuľkovaný“ inscenačný tvar. Čím je pre teba ako porotcu (prípadne ako tvorcu)?
Možno práve tým, že vôbec nie som fanúšikom škatuľkovania inscenačných tvarov, ma tento tvar láka. Pri divadle poézie vidím slobodu tvorcov úplne sa vzdať postáv, dramatických situácií či klasickej dramatickej výstavby. Len to neškatuľkujme, prosím.
Text: Jarko Broz
