Účastníkom 71. Hviezdoslavovho Kubína sme položili anketovú otázku: „Aká je vaša prvá spomienka na Hviezdoslavov Kubín?“

Anna (Ružomberok, 65 rokov)

To je dosť ťažká otázka. Pamätám si, že keď som tu po prvýkrát recitovala, tak som mala srieň, pretože ma zväzovala zodpovednosť a tvrdo som sa pripravovala. A keď som mala vyjsť na javisko, tak som všetko zabudla. To bol des, katastrofálny des. Vtedy ma niekto chytil za plece, dodnes si nepamätám kto, a povedal mi: „Neboj sa, to dáš.“ A ja som vyšla na javisko a odrazu to všetko bolo tam. Od tých čias mám pocit, že netreba nikdy tlačiť na pílu, pretože toto je úžasné miesto, úžasný priestor, kam sa treba čo najviac vracať a brať so sebou ľudí, ktorí milujú prednes, milujú divadlo poézie a umenie vôbec. Chodím sem s láskou.

Viktória (Ružomberok, 16 rokov)

Celkovo prvá spomienka na Hviezdoslavov Kubín je ešte z doby, keď som bola malinká. Recitovala som v I. kategórii a absolútne mi to nevyšlo. No a prvá spomienka na celoslovenskú prehliadku je, keď sme sem išli s celým LDO a bol to pre mňa absolútne úžasný umelecký zážitok. Odvtedy sa sem chodím aspoň pozerať každý rok, aj keď sa mi ešte nikdy nepodarilo tu súťažne recitovať.

Barbora (Partizánska Ľupča, 63 rokov)

Prvýkrát sme tu boli s divadlom poézie Žltá ľalia a bol to pre náš súbor Lunetrdlo veľký zážitok, veľmi sme sa tešili a s veľkým nasadením sme zahrali našu inscenáciu, o ktorej sme sa potom z hodnotenia dozvedeli, že to vlastne ani nie je divadlo poézie. ☺

Erik (Bratislava, 42 rokov)

Bol to rok 2004 a moja prvá spomienka bola z cesty, keď sme schádzali z toho posledného kopca pred Kubínom (už ani neviem, ako sa volá) a pod nami sa rozprestieralo samotné mesto. Takže moja prvá spomienka sa neviaže na prednes, ale na pohľad na Dolný Kubín.

Melánia (Brezno, stále mladá ☺)

Moja prvá spomienka na Hviezdoslavov Kubín je veľmi príjemná, pretože v tom čase to boli na Kubíne jedny z viacerých zlatých časov. Prvýkrát som počula Soňu Behulovú recitovať Orešianske jasličky, stretla som ďalších členov tejto veľmi silnej generácie recitátorov – Petra Zemaníka, Jarku Čajkovú a iných, ktorí dali umeleckému prednesu punc výpovede, smerovania, čo je veľmi dôležité u mladej generácie. A som veľmi rada, že dnes som počula úžasné texty a deti akoby nadväzovali na spomínanú generáciu a to, čo my sme kedysi skrývali do textov, tak dnes sa to objavuje znova. A veľmi prirodzene.

Lea (Brezno, 12  rokov)

Moja prvá spomienka bola veľmi pekná, prvá emócia veľmi silná, najmä pri prvom víťazstve. A aj hodnotenie poroty bolo super.

Veronika (Brezno, 43)

Môj prvý kontakt s Kubínom bol už dosť dávno, ale spomínam si, že tam bolo veľa radosti. Niektoré  moje deti, moji žiaci neraz reagovali veľmi emotívne, boli tam aj slzy, ale väčšinou to boli slzy radosti a šťastia. Takže super. ☺

Anketu viedol: Dušan Jablonský