Účastníkom 71. Hviezdoslavovho Kubína sme položili anketovú otázku: „Aká je vaša prvá spomienka na Hviezdoslavov Kubín?“

Beina (Kostolište, 55 rokov)

Moja prvá spomienka na Hviezdoslavov Kubín je z minulého storočia, takže musím veľmi zalistovať do minulosti. ☺ Ja si pamätám ešte prednesy Sone Behulovej, Zlatice Vicenovej, či Petra Hegyiho, ktorý , ako si pamätám, recitoval Buzássyho. Bolo to nádherné a veľmi ma to poznačilo. No a to už je dobrých 30-35 rokov nazad. Takže ja to mám takto zintenzívnené aj medzi storočiami.

Bruno (Malacky, 16 rokov)

Na takomto celoštátnom Kubíne som po prvýkrát, takže spomienky sú veľmi čerstvé, sú to prednesy, ktoré som tu videl. No a vo všeobecnosti je moja prvá spomienka na Kubín taká, že naša režisérka (Beina Reifová) prišla,  „tresla“ na stôl textom a povedala: „Ideš na Kubín!“ A išiel som. ☺

Katarína (Jasenie, 44 rokov)

Moja prvá spomienka na Hviezdoslavov Kubín je veľmi, veľmi hmlistá, ale je krásna. Za tou hmlou sa schováva to, že si pamätám také útržky – tieto schody, na ktorých stojíme, foyer pred sálou… Už počas vysokej školy som chcela vedieť viac o prednese, zaujímalo ma divadlo poézie a viem, že vtedy som prišla ako na takú obhliadku a videla som Jarku Čajkovú a ďalšie veľké osobnosti Kubína, videla som recitátorov, ktorí už teraz sú veľkí a známi a robia umelecký prednes, či už pedagogicky alebo tvorivo. To je taká moja prvá spomienka a potom mám ešte takú čerstvejšiu – keď som išla cez Čertovicu, predchol ma taký pocit: áno, začína sa Kubín, začína sa niečo jedinečné, čo môže byť len raz za rok.

Radka (Likavka, 32 rokov)

To bolo ešte na základnej škole. Už si vôbec nepamätám, čo som recitovala. Aha, bola to báseň od Milana Rúfusa, už neviem presne ktorá, ale pamätám si, že som preskočila asi 4 strofy. Ale tak som to uhrala, že si to nik nevšimol, len ja som vedela, že tá báseň bola oveľa kratšia, ako mala byť. ☺  Sama som z toho bola zaskočená a nechápala som, čo sa stalo. Až keď som potom pozrela do textu, zistila som, že tam boli niektoré veľmi podobné verše, tak som si ich zamenila a začala som hovoriť namiesto stredu už koniec básne. Ale nakoniec to bolo veselé.

Sebastián (Banská Bystrica, 10 rokov)

Moja prvá spomienka na Hviezdoslavov Kubín je zo školy, keď som postúpil v „prváku“ s básňou Káčer z triedneho kola do školského, kde som potom od mojej triednej učiteľky dostal knihu, ktorú mám stále v knižnici.

Marcel (Banská Bystrica, 39 rokov)

Prvá osobná spomienka na Kubín je zo základnej školy, alebo možno z osemročného gymnázia, keď som recitoval veľmi vtipný text, už neviem od akého autora, ale bol natoľko vtipný, že som sa sám pri prednese rozosmial, takže to bolo mierne rušivé. Ale ja som mal z toho dobrý dojem. Hodnotenie si už nepamätám, ale tak či onak, vyššie som nepostúpil. ☺

Lucia (Banská Bystrica, 45 rokov)

Moja prvá spomienka na Kubín je žiacka. Bol to prvý stupeň ZŠ, tretí či štvrtý ročník. Vtedy som postúpila po prvý raz z okresného do vyššieho kola. Vtedy som si ani veľmi neverila, žeby sa to mohlo podariť, takže ma to sa mu veľmi prekvapilo. Poéziu som vždy mala rada, mám rada, mám manžela, ktorý píše poéziu, takže pre mňa sú Kubín a recitácia veľmi blízke.

Anketu viedol: Dušan Jablonský