Súkromná základná umelecká škola Pierrot z Námestova priviezla na tohtoročnú Zlatú priadku inscenáciu s názvom Molekuly. Z anotácie sa však nedozvieme, do akej miery text ovplyvnil Umberto Eco, či Eugenio Carmi.

Inscenácia pracuje s jednoduchým príbehom atómov ako kolektívneho hrdinu. Atómy sa vzoprú svojmu osudu a rozhodnú sa nestať sa bombou. Postavy z vojenského prostredia –  generál a plukovník – reprezentujú záujem o vojnu, nevieme však z akých dôvodov. Generál dokonca nahlas skloňuje túžby typu “mali by sme rozpútať nejakú vojnu”, no netušíme, aká je jeho motivácia. Atómy sa rozhodnú veci vyriešiť tak, aby “zachránili svet” a pri kľúčovej situácii zhadzovania bômb z lietadla sa zatnú a do molekúl sa nespoja. Bomby nevybuchujú, Generál nechápe prečo, ale ľudia sa tešia – sú zachránení.

Napriek jednoduchosti, príbeh stráca linku, sú nejasné motivácie, či odkazy. Funkčná metafora na súčasný svet sa hľadá ťažko. Inscenácia sa teda nevyhne istej banálnosti.

Molekulám však nechýba hravosť, účinkujúci pracujú len s jednou rekvizitou – penovými tyčami. Pomocou nich vytvárajú obrazy a mizanscény, dokonca tak dokážu efektne zobraziť napríklad aj pohár mlieka so slamkou. Práca s objektom je nápaditá a súbor nás pomocou nej dokázal presvedčiť o svojich schopnostiach a tvorivosti. Zároveň nám tak Molekuly jasne dokázali, že “menej je niekedy viac” a aj pomocou šiestich penových tyčí je možné vytvoriť divadelnú ilúziu.

Silvia Vollmann