Vo štvrtok skoro ráno sme sa stretli, aby sme sa porozprávali o prvej várke prednesov III. kategórie. Porota mala čas si nechať dojmy odležať, porovnať si spoločne poznámky k jednotlivým recitátorom a recitátorkám. Porotu tvorili Anna Hajduková, Martina Jánošíková a predsedníčka Eliška Sadíleková.

E.S.: Na mnohých z vás je vidieť, že na svojich prednesoch pracujete svedomito a celoročne. My to vidíme a vieme oceniť, aj my sme sa niekedy venovali prednesu, tak ako aj vy, a preto sa zamýšľame aj nad vašimi textami, prečo ste si ich vybrali, čo ste nimi chceli povedať. To je pre nás dôležitejšie ako umiestnenie.

M.J.: Povedz nám ešte ty niečo k tomu tvojmu prednesu.
E.S.: (ťuká prstom na hodinky) Ale musíme si strážiť čas!

 A.H.: Mám tu poznačenú takú otázku, že prečo si bol taký zachmúrený.

E.S.: Asi máte nejaký dôvod, že ste si vybrali túto báseň. Prečo ste si ju vybrali?
Recitátor: A tak, páčila sa mi.

E.S.: (zanietene rozpráva o prednese)
Fotograf: Sa tu rozčuľujete od rána…

E.S.: Keď vyšla Válkovi táto zbierka, tak ho jeden literárny kritik obvinil z nihilizmu. Teraz na tú báseň tak pozerám, on bol vlastne vizionár.

Text: Julka Oreská