V niektorej časti zo ságy Harry Potter (pomerne známa 7-dielna fantasy adventure rozprávka z prelomu tisícročia britskej autorky J.K. Rowlingovej) vo mne utkvel jeden latinský (mŕtvy jazyk lekárov, kňazov a vedátorov) citát. Hovoril veľmi prenesene o vzájomnom ohľade a solidarite medzi ľuďmi. Bolo to asi hešha sha na alebo niečo také.
Prečo o tom píšem? Ľúbi sa mi ako sa fedimáci o seba starajú. Záleží im na tom, aby tí, čo sa poberú do postele skôr, či neskôr boli v pohode a bezpečí. Nie je to len výstrelkom včerajšieho predstavenia Snívali sa mi ruky tvoje z dielne DS LET. Bežne žiadajú svoje kamarátky a kamarátov, aby sa im ozvali, poslali správu, prezvonili, keď dorazia bezpečne domov. Včera to znamenalo vyraziť z nočného festivalového hubu Uránia, podniku, kde sa všetci poznajú, prispievajú do atmosféry a pocitu bezpečia. Bolo krásne, keď som si za barom všimol režiséra Šimona Spišáka a nápoje mi spoza pultu podávala herečka Adela Dukátová. Niežeby som ich videl radšej za pípou než na javisku. Ale dodávali večeru živý optimizmus z príslušnosti k ľudskej rase.
Súťažným večerom v Uránii sprevádzal divadelník Karol Filo. Pripravil si pre fedimakov vedomostný kvíz. Viac než vedomostná hra to bola tipovacia prestrelka s metadivadelnými témami. Vedomostí chtivým účastníkom bol pripravený prierez osobností Karolovho divadelného univerza. Aj akademicky podkutí kolegovia a kolegyne však ani z polovice nepoznali divadelníkov prezentovaných v súťažných kolách. Od kvízmajstra som sa napokon dozvedel, že mnohých z nich osobne pozná, sú pre neho inšpiráciou v jeho tvorivej práci a vďačí im za posun, ktorým v posledných rokov ako študent pražskej alterny prešiel. Napriek zdanlivej vedomostnej nepriazni sme spoznali tri víťazné tímy kvízu. Vajčáci, Žiarovky a Abu si odniesli tekutú vecnú cenu a nehynúcu slávu.
Sympatickým dovetkom na záver večera bola ukážka obľúbenej hudby poslednej kvízovej otázky performerky Marini Otero. Nie je podstatné čo to bolo za hudbu. Prišlo mi však pekné, že v piatok v noci si partička nadšencov vypočula obľúbenú hudbu akejsi argentinskej choreografky a nik s tým nemal problém.
Pani Švoňavá
