Marianna a Mikuláš

Mikulášove dobrodružstvá patria vo Francúzsku ku kultovým detským knihám. Zrejme niet dieťaťa, ktoré by nepoznalo Goscinnyho humorné poviedky o malom chlapcovi Mikulášovi, ilustrované typickými jednoduchými kresbičkami Jeana-Jacquesa Sempého. Mikuláša rodičia považujú za nezbedného, hoci on to vníma ako nespravodlivosť, pretože – aspoň podľa neho –, často vôbec za nič nemôže. Marianna Šmidáková z Nitry nám rozpovedala jeden z jeho minipríbehov s názvom Čoskoro sa začne škola, čo dramaturgicky sadlo ako… uliate na koniec letných prázdnin. Vôbec nám neprekážalo, že malým Mikulášom sa na chvíľu stala – a to doslova –, práve Marianna, pretože svojou energiou vytvorila veľmi presnú predstavu o tom, ako Mikuláš rozmýšľa a koná. Aj v tomto zmysle možno konštatovať, že predloha svojej interpretke zapasovala – drobná plavovláska v svetloružovej teplákovej súprave suverénne a detsky autenticky pretlmočila chlapcovo rozhorčenie nad tým, že leto sa končí a opálenie, ktoré nadobudol na dovolenke mu už takmer úplne vybledlo, a tak sa ním pred spolužiakmi v škole nebude môcť vôbec pochváliť. Mikulášov vzdor, čosi, čo jeho rodičia považujú za drzosť a idú sa z toho zblázniť, sa v podaní nitrianskej interpretky manifestoval aj mimikou a primeranou drzosťou v tóne hlasu, dôrazmi na správnych miestach a aj občasným podupnutím či iným zámerným pohybom. Marianna publikum spoľahlivo rozosmiala, ale zároveň preniesla do čias sladkého detstva, keď najväčším problémom konca prázdnin bolo miznúce opálenie.