Aj keď vyzerá nebezpečne, v skutočnosti je nebezpečný. Herec Miroslav Kuttner si sadá v hereckej šatni na stoličku, je celý od krvi, na tvári bojové líčenie, za opaskom kudla ako od Ramba. Bojím sa. Napriek tomu, to nie je žiadna beštia, iba ju doteraz hral v postave Alexa v partizánskej inscenácii Beštia.
Kde sa rodí zlo? Ako vyzerá zlôrodnica?
Zlo sa vynára z rôznych príčin, či už z nevedomosti, strachu alebo nečinnosti. V súčasnosti to vidíme na každom kroku. Zla je v našej spoločnosti strašne veľa. Buď ho dopustíme alebo na ňom participujeme.
Má zlo v Partizánskom inú podobu ako v Gelnici či v Hanušovciach?
Podľa mňa je zlo jedno, bez dodatočných odtieňov alebo podôb. Možno má v odlišnom kontexte iné dopady či význam. Záleží na tom, koľko ľudí je ochotných do neutrálnej tmy posvietiť a koľko, naopak, vstúpiť. Avšak farbu má zlo principiálne všade rovnakú. V Partizánskom proti nemu bojujú skvelí ľudia. Či už náš režisér Ondrej Böhm alebo Jozef Krasula. Toto mesto je inšpiratívne v tom, že sa, keď je veľmi zle, dokážu ľudia spojiť a to naprieč profesiami od hádzanárov po umelcov vo Fabrike umenia. Pre vyššiu vec doslova horia.
Horí aj ohník vo vašom predstavení, čo sa stáva ústrednou konfliktnou situáciou príbehu. Na javisku sa kvôli nemu z teba a hereckých kolegov a kolegýň stávajú doslova beštie. Ste takí krutí na seba aj v súkromí?
Vôbec nie. Keď sa však cítime psychicky zle, nerobíme zbrklé rozhodnutia, že by sme si šli, napríklad, relaxačne zabehať. V takom prípade by sme totiž zistili, že sme na tom zle aj fyzicky. Po každom predstavení preto skôr iba vypneme, vražedný mód nahradíme kamarátskymi vzťahmi a ideme ďalej. Všetci sme však po každej repríze veľmi vyčerpaní. Je náročné hrať takéto zvieratá, ale vždy sme radi, keď sa nám to presvedčivo podarí docieliť.
Tvoja postava Alexa prechádza snáď najvýraznejším prerodom z obyčajného chlapíka do násilníka. Čo sa v ňom podľa teba láme?
Najskôr pocíti zlyhanie z vlastnej nečinnosti, čo vyústi do strachu z toho, čo si o ňom ako o slabochovi budú myslieť ostatní. Asi žiaden človek nechce byť vnímaný ako neužitočný či slabý, no každý sa k tomu postaví inak. Alex sa rozhodne, že všetkým preukáže svoju skrytú silu a vydobije si rešpekt (aj za cenu násilia). A keď sa mu to podarí a tú sviňu nakoniec zabije, tlak z neistej reputácie opadne a nová tvár sa mu zapáči. Nakoniec stratí všetky zábrany, stane sa z neho sociopat a nepohne s ním ani smrť človeka. Čiastočne mu rozumiem, no je to desivý vývoj.
Aké tri veci by si si vzal na opustený ostrov?
Nabitý telefón, knihu a vieru, že to prežijem. To boli tri?
Áno. Aj keď neviem, ako si tú vieru vezmeš do batohu.
Tak potom niečo, s čím si budem vedieť založiť oheň.
Tento ročník FEDIM-u je iný. Z Tisovca sme sa ocitli v Nitre, budúci rok v Bojniciach, čo sú mestá oveľa bližšie Partizánskemu. Vítaš túto zmenu?
Tisovec som mal veľmi rád a cítim miernu nostalgiu. No keď sme prišli do Nitry, začal som sa z nového FEDIM-u veľmi tešiť. Každý do festivalu dáva pridanú hodnotu, majú srdce na správnom mieste. Cítim sa tu veľmi dobre a plánujem si zvyšok festivalu poriadne užiť.
Len aby sa z teba nestala nasledujúce dni beštia.
Ďakujem za rozhovor.
-mol-
