Podmienkou účasti na festivale je zmieriť sa s nedostatkom spania. Priam podpísať reverz od perín. Nachádzame sa na mieste s ohraničeným a vysoko koncentrovaným časom, kde takmer niet priestoru pre posteľné scenérie. Všetci sa zhodneme, že iné je dôležité.
Aj mi je neľahké písať o tom, čo nie je. Pomôžem si preto ďalšími zmyslami. Ak má nedostatok spánku nejakú príchuť, tak je to aróma polovychladnutej instantnej kávy, dostatočne zvetranej.
Každého z nás obchádza spánok z objektívnych aj osobných príčin. Účastníci z divadelných súborov, herci a herečky najprv pripravujú svoje predstavenia, neskôr búrajú a upratujú, medzitým sledujú ďalšie predstavenia, ešte neskôr po večeroch oslavujú a netvorkujú. Napokon analyzujú a rozborujú.
Organizátori najprv vítajú, plánuju, riadia sa metodikou, na mieste sa nezastavia, hasia všetko čo páli, uvádzajú, uzatvárajú, po večeroch repete a netvorkujú. Festivalová porota sleduje, hodnotí, sleduje, píše, hodnotí. A rozboruje. Po večeroch… veď viete čo. Festivalová redakcia najmä otravuje, pýta sa, snorí, sliedi, načúva a vypočúva, po večeroch píše, číta, počíta, neľútostne a bezsenne tlačí a promuje.
Nájde sa aj chvíľa sem, okamih tam, ktorý by sme mohli stráviť v horizontálnej polohe s privretými očami. Vtedy však nastupujú mimoriadne okolnosti. V redakcii Hotela OKO sa pasujeme so psím útulkom, ktorý sa usalašil na celej chodbe. Neskoré noci a skoré rána obohacuje o psie árie a muzkály štekov.
Priznávam sa, na FEDIM-e som spal. Ale len veľmi neochotne a nespokojne. Budili ma nočné mory FOMO, nedopísané myšlienky, dedoopýtané otázky, nedopité drinky.
Oddýchneme si, sľubujem. Keď odohráte všetky predstavenia, zjete svoje bagety, rozoberiete všetky podarené aj nepodarené herecké akcie. A keď nadobudnete spokojnosť s tohtoročným FEDIM-om. Ako hovorí Einstein. Všetko má svoj čas.
Pani Švoňavá
