Daniela Gudabová, Gabriela Alexová a Valéria Potančoková, ktoré sa v inscenácii Lúzri ocitli v rodinných a osobných krízach, rozprávajú o hraní rolí aj hľadaní seba samých.
V predstavení dostane matka otázku, komu by sa chcela podobať, kým by chcela byť. Odpoveďou bola Panenka Mária, dajte odpovede za seba.
Daniela: Uznávam veľa žien, ale každá mala svoj život a mám už svoj vek. Chcela by som byť peknejšia a štíhlejšia a vyššia. (smiech) Je milión žien, ktoré obdivujem, ale že by som sa na ne chcela podobať? Ani nie.Ja som vlastne prežila dobrý život, lebo som vždy robila to, čo ma baví. Teraz v 60tke som pochopila, že som vlastne fakt mala šťastný život. Už len šťastne prežiť starobu.
Valéria: Veľmi si vážim a uznávam moju maminu. Je to pre mňa žena číslo jedna. Vidím na nej veľa pozitívnych vlastností, ktorým sa snažím dorovnať.
Gabriela: Ja by som chcela nájsť to svoje skutočné autentické ja. Akokoľvek to znie ako šialené klišé. Chcela by som odlúpať tú cibuľu a povedať si „Toto si ty“. Hráme toľko rolí, kde sa snažíme pre všetkých, len nie pre seba.
Hranie rolí na javisku vám pomáha odhaľovať roly, ktoré hráte v reálnom živote?
Gabriela: Mne veľmi. Ja som až v tomto predstavení stála prvýkrát na javisku. Som sčasti introvert, ale cítila som, že to bolo vo mne len zatlačené. No je to časť mňa a je to strašne príjemné.
Valéria: Človek vie objaviť rôzne odtiene samého seba. Vyplaví sa to a už je na tebe, či to aplikuješ v živote, alebo to zostane iba ako objavovanie na javisku.
Všetko, čo ste doteraz povedali, súviselo s vaším predstavením.
Daniela:Na jednom predstavení sedeli v prvom rade také pekne nahodené dámy. Aj som sa tak zľakla, že sa im nebude páčiť, keď tam budú tie scény o vzťahu dvoch žien. Po predstavení hovorili, že nám uverili každé slovo.
Gabriela: Celé to predstavenie je o tom, že „nie“ je jednoduchá veta.
Vaši kolegovia a režisér stoja kúsok od nás a pokukujú, že o čom sa asi bavíme. Povedzte teda niečo o nich.
Daniela, Gabriela, Valéria: Boli skvelí! Úžasní! Perfektní!
Daniela: Je zaujímavé, že aj pri takejto ťažkej hre medzi nami nenastala nijaká depka, ani zlá situácia. Zažili sme neskutočné dlhé rozhovory, aj o súkromí, s týmito múdrymi ľuďmi. Ja som počúvala s úctou a otvorenými ústami. Taký to bol tvorivý proces, naozaj.
SU
