V kolektíve organizátorov sme tento rok privítali novú usmievavú kolegyňu, Silviu Bartákovú, ktorá prijala funkciu tajomníčky poroty. Slušnosť káže sa predstaviť, preto sme ju oslovili, aby pre našich čitateľov povedala o sebe pár slov. Takže…
…kto je Silvia Bartáková?
Silvia Bartáková je odborná pracovníčka pre divadlo (v súčasnosti) v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre. Dlhé roky som bola aj odbornou pracovníčkou pre umelecký prednes. Ale myslím, že to bol rok 2016, keď sa otvorila možnosť podávať viacero projektov a vrátila sa nám po materskej moja kolegyňa Zuzana Pinterová, tak teraz spolupracujeme na oboch týchto úsekoch.
Už pred tromi rokmi ma Renata Jurčová oslovila, či by som nechcela robiť tajomníčku poroty, či by som nechcela prísť pomôcť na Hviezdoslavovom Kubíne. Priznám sa, že to bol vždy taký môj tajný sen, pretože za tých 23 rokov, čo som v kultúre, mi umelecký prednes prirástol k srdcu, nakoľko som sama organizovala niekoľko okresných či regionálnych kôl. Krajské nie, pretože to v období, keď som mala na KOS-ke na starosti umelecký prednes, bola doména a lahôdka pre osvetu v Topoľčanoch. Ale chodila som tam aspoň pomáhať vtedajším organizátorom, Jankovi Podobovi a Julovi Krajčíkovi, ktorí ma priviedli k umeleckému prednesu a k organizovaniu týchto súťaží.
Pomaly končí už tretí deň celoslovenského kola 71. ročníka Hviezdoslavovho Kubína. Naplnili sa tvoje očakávania, s ktorými si sem išla, prekvapilo ťa niečo, či potešilo počas týchto dní?
Ako som už spomínala, v posledných rokoch sa už tak intenzívne nevenujem organizovaniu súťaží v umeleckom prednese, tak som si neuvedomila, že sa zmenili propozície a už sa v detských kategóriách nesúťaží, ako to, ak si dobre pamätám, bolo v minulosti. Veľmi ma potešilo, že sú všetky tie deti v zlatom pásme a udeľujú sa im špeciálne ceny. Ja som zástanca toho a myslím si, že je to výborná vec. A v dobrom ma prekvapilo a potešilo aj to, že som tu opäť po rokoch stretla množstvo známych tvárí, množstvo recitátorov, ktorí vtedy, keď som ešte bola metodičkou pre umelecký prednes, boli malí alebo mladí a teraz sú to už dospeláci. A napriek tomu doteraz recitujú alebo sú pedagógmi a pripravujú ďalšie mladé recitátorské talenty.
Minulý týždeň si doma v Nitre mala „na krku“ organizovanie celoslovenskej prehliadky divadla mladých FEDIM, teraz si tu. Je niečo, v čom je tvoje účinkovanie na FEDIMe a Hviezdoslavovom Kubíne podobné alebo rozdielne?
To je veľmi ťažká otázka. Potešilo ma, že som na oboch súťažiach stretla niekoľko rovnakých ľudí, ktorí tvoria aj v mládežníckych divadlách, aj v divadlách poézie, prípadne recitujú. Bolo to také zaujímavé a príjemné, že sme akoby spolu plynule prešli z Nitry sem do Kubína. Je to také pekné prepojenie. To umenie nás spája, teší ma, že ľudia chcú byť pri tom a neodradí ich ani to, že je to takto týždeň po týždni, ani to, že je to náročné pre organizátorov, tvorcov, interpretov, pretože musia prejsť v pomerne krátkom čase rôznymi kolami, rôznymi súťažami.
Zostaneš súčasťou organizačného tímu Hviezdoslavovho Kubína aj v ďalších rokoch?
Ja by som veľmi chcela, pretože som šťastná, že tu som, ale nezávisí to tak celkom len odo mňa. Jedna vec je, že mi v Nitre organizujeme festival s medzinárodnou účasťou s názvom FAD (Festival amatérskeho divadla) a ten býva asi tri týždne po celoštátnom Kubíne. Tento rok festival nebude, pretože sme organizovali FEDIM, ale na budúci rok by sme ho chceli znovu zorganizovať. Takže v tomto momente neviem, ako to budem stíhať, ako mi budú slúžiť sily. A samozrejme, moja účasť na Hviezdoslavovom Kubíne bude závisieť aj od Renatky Jurčovej, či bude spokojná s mojou tohtoročnou prácou a či ma opäť zavolá do tohto tímu. Ale budem rada, ak áno. ☺
Text: Dušan Jablonský
