V šiestej triede som vyhral Melódie priateľstva (jedna sovietska a jedna slovenská pieseň), ale iba triedne kolo. Do školského ma nepustili, pretože som v detstve ráčkoval. A to by bola asi dehonestácia rrruskej piesne Степь да степь кррругом. Dodnes mám traumu z tej nespravodlivosti. To moje nešťastné r bolo aj dôvodom, že si nikto nevšimol všetky moje dosť dobre utajené talenty. Neskôr som pre zápal mozgových blán stratil (chvalabohu iba) hudobný sluch. Dnes spievam najčastejšie tak, že píšem. A píšem najčastejšie, keď mi nie je do spevu. Ale niekedy píšem, keď mi je do spevu. To je také to veselšie písanie. Ako pískanie vtákov v záhrade. Napríklad v mojej Logickej záhrade. Vymyslel som si do nej také hravé venovanie:

Nech vám záhrada zahrá dosť
dobrú ódu na záhradosť.

Text: Jarko Broz