Slovo je mocný nástroj. Dokáže vyliečiť, aj zraniť. Telo je s dušou pevne spojené. Keď nám niekto siaha na telo, kradne nám aj dušu. A aj rádoby vtipná, či wannabe lichotivá poznámka môže v nás rozbiť niečo, čo sa môže ťažko skladať naspäť. Ema Šimová priniesla na Scénickú žatvu performatívnu inštaláciu, ktorej výklad necháva otvorený. To hlavné by sa teda malo odohrať v hlavách divákov. Priblížila nám niečo viac o procese aj o vlastných skúsenostiach s témou, ktorú si zvolila.

Aký bol impulz k vzniku a proces toho, čo sme videli?

Začalo to, keď som začala dospievať, pracovala som v krčme a dostala som sa do styku s mnohými mužmi a ich „poznámkami“. Zo začiatku mi to prišlo smiešne, niekedy lichotivé, ale keď to narastalo, tak to bolo otravné, stále viac a viac. Myšlienka vzniku projektu prišla s otázkou Diany Laciakovej, či by som nespravila nejakú performance alebo inštaláciu na Akademický Prešov a tiež sa ma pýtala na tému, ktorá by ma zaujímala. Mne napadlo toto.

A do akej miery ti je blízka forma performancie či inštalácie?

To vzniklo tiež náhodne, učím v škole, kde sa venujem najmä výtvarnej výchove a spolupracovala som so svojím konzultantom Slavomírom Capekom, ktorý mi dával rôzne návrhy pre aktivity s deťmi. A raz sme sa dostali k tomu, či nechcem nejaké dieťa obaliť do sadry. Mňa to nadchlo, tak som začala v škole deti obaľovať do sadry. Zrazu všetci chceli byť obalení do sadry. A nakoniec sa tieto myšlienky prepojili a vzniklo to, že sa budem obaľovať do sadry a tak sa brániť voči mužským narážkam.

Čo v takých situáciách pomáha, máš možno mechanizmus, ako tieto „poznámky“ zvládnuť?

Ja to asi zvládam už s vtipom, Chvíľu som bola znechutená a sklamaná, že takto fungujeme ako ľudia, ale po čase som si povedala, že asi nieje iná cesta, ako si len z toho robiť srandu. Ale keď už sa cítim byť ohrozená, tak odídem. Nie som typ, čo by šiel do priamej konfrontácie, pretože keď sa s nimi začnete rozprávať, obránia sa tým, že to mysleli dobre, že to bola pochvala. Rozumiem, že si to niektorí muži možno ani neuvedomujú. Zatiaľ som nenašla spôsob, ako to vyriešiť.

Chcela by si niečo zmeniť v mužskom vnímaní?

Keď ženu vnímajú ako objekt, ktorý keď sa im zapáči, tak ho hneď potrebujú mať. Takže také privlastňovanie si.

Zuzanka Strnátovie