Prednesy druhej polovice III. kategórie boli skutočne veľmi rozmanité. Niektorí si vybrali vtipné texty, iní vážnejšie. Všetci však predviedli skvelé výkony a hľadisko spolu s nimi v tichosti tŕplo či sa smialo na výborne načasovaných vtipoch.
Recitátorstvo sa nebálo siahnuť po textoch, ktoré prinášajú veľké interpretačné výzvy, ani po zdanlivo jednoduchších a odľahčenejších textoch, ktoré však vyžadujú o to väčšiu precíznosť.
Videli sme samé sebavedomé prednesy, preto som sa rozhodla položiť všetkým otázku: Čo ťa vie znervózniť?
Ja si myslím, že aj publikum, aké je, aké je veľké a do toho prispieva aj ten stres. Vie ma vyhodiť z konceptu aj to, aké hlučné je publikum.
Matúš Petrovský, Prešov
Záleží to podľa toho, aká je tá konkrétna akcia. Keď viem, že o nič nejde, tak som aj ja pokojnejšia a viem sa uvoľniť. Ale keď je to dôležité, tak ten stres príde, nech sa deje čokoľvek.
Simona Hajdíková, Považská Bystrica
Mňa vie určite rozhodiť neznámy priestor. Keď mám prednášať v neznámom priestore, neviem, ako sa tam pohybovať, kde sa čo nachádza. Neviem, ako sa tam nesie zvuk. To je stresujúce.
Anna Sýkorová, Martin
Eh, mňa veľmi vystresuje keď príliš rozmýšľam pred tým, ako idem prednášať. A keď vidím do publika, ale len veľmi málo. Potom mám pocit, že keď sa pozerám na tie konkrétne tváre, tak sa pozerám akoby do prázdna. Z toho som nervózny.
Martin Spišák, Nitra
Mňa vie celkom dosť znervózniť, keď nevidím reakcie publika. Keď im nevidím do tváre alebo nevidím konkrétne reakcie.
Klára Pajgertová, Banská Bystrica
Napríklad, keď musím dlho čakať pred tým, než som na rade. A neviem, kedy budem, koľko to potrvá a tak. Z toho viem byť veľmi nervózna.
Romana Eštóková, Bratislava
Tak mňa asi súťaže celkovo. Bežne pred vystúpeniami trému nemám, no keď je v tom tá súťažná časť, tak to áno. Potom aj, keď sa pred vystúpením nestihneme poriadne dohodnúť, čo a ako. Kde mám stáť a celkovo tam všetko naplánovať.
Barbora Demeterová, Strážske
Ja by som povedal, že nedostatok spánku. Keď sa dobre nevyspím, to ma vie poriadne rozhodiť.
Peter Kiss, Bojnice
Text: Julka Oreská