„V precízne komponovanom slede krátkych výstupov sa diskári vyrovnávajú so svojou vlastnou situáciou – so stratou vedúcej osobnosti Blaha Uhlára. A našťastie tak nerobia formou nejakej ,pocty‘ alebo spôsobom, ktorý by nevyhnutne vyžadoval znalosť kontextu tohto súboru.“ – Juraj Bielik, Bravo, Belopotockého Mikuláš 2025

Vymedzený priestor sa postupne zapĺňa postavami obracajúcimi sa do minulosti. Nečakaná strata ich núti vyrovnať sa s vedomím, že už nič nebude také ako predtým. Bod, v ktorom sa pretínajú ich existencie, je pre nich rovnako útočiskom ako väzením. Pocit bezpečia je lákavý aj neznesiteľný zároveň. Myšlienkové pochody sú rovnako neusporiadané a chaotické ako oblečenie, pri ktorom akoby nič nemalo svoje pravé miesto. Zrazu sa objavujú veci, ktoré tu nikdy neboli, a veci, ktoré tu mali byť navždy, akoby nikdy neexistovali. Na prvý pohľad malicherné problémy sa menia na bytostné otázky pátrajúce po zmysle života, ktorý je len prechodným stavom. Nekonečným zrkadlením roztekajúcej sa dočasnosti. Mladá žena sa tu rozhodne vzoprieť rodinnej tradícii pomocou análneho kolíka.

Zaneprázdnený muž je svojou partnerkou konfrontovaný s problematikou jej pŕs v jeho počítači a skutočná láska tu znamená myslieť pri vyvrcholení s niekým iným na niekoho ďalšieho. Čo treba za týchto okolností spraviť pre to, aby sme mohli ulice asfaltovať kaviárom?
Ako vyzerá čistokrvný biely černoch? Utiera si pes riť predtým, ako niekomu vlezie do postele? Kto nepríde na večeru, ktorá nie je poslednou, a prečo logicky najlepšie kradnú mníšky?

Všetko, čo ktokoľvek chcel vedieť a bál sa opýtať, sa nakoniec prekvapivo sústredí do otázky, z ktorej tie ostatné len závistlivo vyvierajú: Uľaví sa nám?

V inscenácii sú použité: verše Vojtecha Mihálika v interpretácii Jána Rampáka, úryvok z dramatického textu Antona Pavloviča Čechova Ujo Váňa, citácia z predstavenia Blaha Uhlára Bieda alebo Koniec divadla v meste T. (hlas: Ján Rampák), hlas Blaha Uhlára z inscenácie Morča divadla SkRAT.

Inscenácia je venovaná pamiatke Blaha Uhlára.

O divadelnom súbore DISK

Divadelný súbor Kopánka (skratka DISK) pôsobí na slovenskej amatérskej divadelnej scéne od roku 1955. Činnosť DISK-u sa začala inscenovaním divadelných hier slovenských a svetových autorov. Súbor najprv hral v divadelnej sále na Oratóriu na Kopánke a od konca 70. rokov v Kultúrnom dome na Kopánke v Trnave, kde hráva dodnes.

Rozhodujúci obrat v činnosti DISK-u nastal v roku 1986, keď začal spolupracovať s Blahom Uhlárom, novým umeleckým vedúcim a režisérom. Pod jeho vedením sa DISK zameral na autorské divadlo, priniesol aktuálne témy doby a stal sa jedným z priekopníkov nového smeru v slovenskom divadle – polytematickej dekompozície.

Dramaturgia a réžia: Dušan Vicen
Scénografia: Miriam Struhárová
Použitá hudba: výber z hudby
Fotografie: Robert Tappert
Zvuková spolupráca: Martin Poláš a Ján Burgr

Účinkujú:

Monika Babicová, Jozef Belica, Daniel Duban, Sofia Klebanová, Monika Missi Lochman, Martina Mareková, Jozef Suchóža