Milí priatelia divadla, vážení kolegovia, drahí mladí divadelníci,
keď sa vám dnes prihováram, mám v sebe hlbokú vďačnosť a dojatie. Môžem si vďaka tomuto textu zrekapitulovať môj vzťah k ochotníckemu divadlu, ktorému som zasvätila celý svoj profesionálny život a 45 rokov pôsobila ako metodička pre divadlo v Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku v Rimavskej Sobote. V roku 2004 som bola menovaná do funkcie riaditeľky, no napriek novej zodpovednosti som ostala verná amatérskej tvorbe. Sprevádzala som generácie divadelníkov, učila sa s nimi, žasla nad ich nápadmi a verila v ich silu.
Festival FEDIM bol a stále je pre mňa srdcovou záležitosťou, no netušila som, že sa mi dostane pod kožu až tak hlboko. FEDIM nie je len súťaž či prehliadka. Je to stretnutie duší, ktoré veria v silu javiskového slova, pohybu a emócie. Nie je to však iba o divadle, ale aj o odvahe byť sám sebou, o hľadaní hlasu v čase, keď je najľahšie mlčať. A práve vy, mladí tvorcovia a tvorkyne, ste dôkazom, že umenie má naďalej zmysel. A že aj v čase technológií (či možno práve vtedy), rýchlych správ a nekonečných posúvaní po obrazovke, má živý kontakt, gesto alebo úprimný pohľad svoje miesto.
Chcem sa úprimne poďakovať všetkým, ktorí dnes na festivale pracujú a udržiavajú túto tradíciu pri živote. Viem, koľko energie si táto práca vyžaduje, no zároveň viem, akú hodnotu nakoniec prináša. A vám, mladí divadelníci a divadelníčky, odkazujem: buďte smelí, tvoriví a ľudskí. Nehľadajte dokonalosť. Hľadajte pravdu. Pretože o to sa divadlo vždy snažilo – ukázať pravdu o nás samých, aj keď ju niekedy nevieme pomenovať alebo je ťažké ju prijať.
Je mi ľúto, že sa s vami nemôžem stretnúť osobne. Často spomínam na všetkých, s ktorými som zažila nádherné a nezabudnuteľné chvíle počas FEDIM-u v nádhernom a zeleňou obklopenom Tisovci.
Ďakujem, že FEDIM stále žije! Nech sa hrá, nech sa tvorí, nech sa spája. Zo srdca vám prajem krásny ročník!
Vaša Darina Kišáková
