Koláž textov rôznych autorov, rôznych tém a rôznych literárnych druhov je vždy veľkou výzvou – literárnou, dramaturgickou, rytmickou. Detský divadelný súbor Bastriguly sa postavil pred takúto výzvu, keď si do jedného divadelného predstavenia vybral prozaické texty z diela Vojna, ktorá zmenila Rondo, piesňovú poéziu Jána Štrassera a báseň Dany Janebovej.
Keď hľadám tému či spoločný pocit, ktorý vo mne úryvky vyvolávajú, nachádzam kontrast medzi túžbou tvoriť či rásť a nepriazňou spoločenskej situácie. Aj mladí divadelníci postavili svoje dielo na kontrastoch medzi vytváranými vizuálnymi symbolmi a slovami, ktoré na javisku hovoria. Pomocou mäkkého kusu pletiva, ktoré sa medzi účinkujúcimi prepletá, vznikajú zaujímavé abstraktné obrazy ohrozenia, útlaku, odlúčenia, obmedzenia či väznenia. Tieto obrazy sú už od začiatku v kontraste k idylickému svetu nezvyčajného mesta Rondo. Už od začiatku sú mená rastlín a kvetov vyslovované s obavou či odporom. Keď prídu pasáže o vojne a z pletiva sa stane už nie abstraktný pocit, ale veľmi konkrétny tank, nikoho to neprekvapí. Rondo je v inscenácii neprajným miestom od úplného začiatku až do konca.
Text inscenácie sa vyvíja od idylického malého mestečka k vojnou ničenej krajine kvetov. Vizuálne obrazy a konanie však zostávajú po celý čas v podobných výpovediach – svet je neprajné miesto. Kvôli chýbajúcej gradácii a vnútornej spojitosti medzi obrazmi pôsobia bohužiaľ jednotlivé mizanscény ako mechanicky naukladané vedľa seba a divák stráca túžbu rozkódovať každú z nich. Aj keď nesú významy, postupne už neviem aké.
Verím, že detskí účinkujúci rozumejú dielu, ktoré hrajú. Prednášajú s vnútorným zaujatím a na javisku vedome tvoria. Občas ale diváci nerozumejú im. Kľúčové slová zanikajú v nedostatočnej artikulácii či hlasitosti.
Vizuálne pôsobivej inscenácii Rondo nechýba veľa. Možno len nájsť dôvod, prečo by niekto v Ronde chcel žiť. Aj pred vojnou.
Text: Matej Moško
