VERONIKA KOŘÍNKOVÁ – WILLEMS

Spoznala som ju, kde inde, na „dramaťáku“ ako svoju pani učiteľku. To mala za sebou bábkoherectvo na VŠMU a chystala sa učiť v Gaiety School of Acting v Dubline, kde potom založila divadlo Kidding Endsemble. Precestovala nielen svet, ale aj mnoho divadelných predstavení, keď si ako spoluzakladateľka divadla oProti zahrala v mnohých inscenáciách pre dospelákov aj deti. A pretože dala sľub, že s dramatickou výchovou na Slovensku niečo spraví, vyštudovala aj Katedru výchovnej dramatiky DAMU v Prahe. Divadelný súbor Lano a literárno-dramatický odbor ZUŠ J. Kresánka v Bratislave ostali na dlho jej srdcovou záležitosťou a pracovným pôsobiskom. Tak sme sa stretávali v škole, v práci, v kuchyni, pri nakladaní višní, až kým sme sa s touto zbojníckou kapitánkou, mamou troch dcér, nespojili aj v spoločnom projekte a poslaní v EDUdrame. A tak sa jej skúsenosť vysokohorskej nosičky hodí nielen pri prekonaní každej prekážky, ale aj hory by preliezla, aby si dramatickú výchovu mohol zažiť naozaj každý. (očami Barbory Vítkovej Jurinovej).

RADKA KUKURUGYOVÁ

Keď sa vám bude zdať, že v jej hlase počujete cudzí prízvuk, nie je to náhoda. Pretože vyrastala a študovala v Čechách. Učaroval jej svet divadla, ale nie aby v ňom hrala, ale aby sa s ním hrala. Preto vyštudovala tvorivú dramatiku na JAMU v Brne a učiteľstvo hudobnej výchovy na PdF Masarykovej univerzity v Brne. Učila dramaťák a hudobku na Súkromnom konzervatóriu D. Kardoša v Topoľčanoch a na Pedagogickej a sociálnej akadémii v Bratislave. O tom ako učiť a hrať sa (nielen) s deťmi napísala aj učebnice pre študentov stredných škôl v oblasti animačnej práce. A pretože svoju pozornosť v oblasti dramatickej výchovy s deťmi zameriava predovšetkým na rozvoj komunikačných zručností, emocionality, empatie, podpory zdravých vzťahov a rešpektu medzi ľuďmi, spolu s detskou psychologičkou Mirkou Kumančíkovou založili Občianske združenie Varianty. A tak ju môžete zažiť na kurzoch a programoch práve tam, v EDUdrame alebo ako pani učiteľku v LDO v ZUŠ v Pezinku, kde sa rada preháňa na bicykli po vinohradoch, túla po lese alebo stratí medzi hriadkami v záhrade. A miluje obložené chlebíčky 🙂

NIKOLA KOZÁKOVÁ

Energická Košičanka, vyštudovaná herečka na Akadémií umení v Banskej Bystrici, v minulosti členka umeleckého súboru Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, momentálne pôsobiaca v Bratislave, prezývaná Koza. Od malička oplýva láskou pre pohyb, tanec a divadlo, ktorému sa venuje dodnes v rôznych pohybových spoluprácach pre divadelné inscenácie a najmä ako členka tanečného divadla NØIR Dance Company. Jej červené vlasy pobehujú medzi deťmi niekde medzi EDUdramou alebo Bibianou. Má absolvovaný rok Tanečno-pohybovej terapie v Olomouci, z ktorej taktiež čerpá cvičenia pri lektorovaní a workshopoch. Je milovníčkou zvierat, humoru a vo voľnom čase si rada vychutná hudbu na koncerte, prechádzku v prírode a dobré jedlo.

ALŽBETA KOVANIČOVÁ

V dedine, do ktorej sa presťahovala s rodinou, bol iba jeden krúžok. Divadelný. Jasné, že chcem byť Herečka! – povedala si Beta a začala navštevovať krúžok. O pár rokov neskôr sa opäť presťahovala,

tentokrát do mesta, len pár krokov od ZUŠ Jozefa Rosinského v Nitre. Pripojila sa k divadelnému  súboru Slúchadlo, kde pod vedením Marice Šiškovej a neskôr Šimona Spišáka vytvorili veľmi svieže a progresívne inscenácie (napr. Štvornohá vrana, Piata loď či Nosorožec alebo Sto rokov samoty). Po maturite sa vrátila do rodnej Bratislavy, kde začala študovať odbor Bábkarská réžia a dramaturgia na VŠMU. Po vysokej škole pracovala napríklad ako garderobierka v divadle Nová Scéna, učiteľka dramatického odboru na súkromnej umeleckej škole, ale aj ako kuchárka v bistre Dvanásť duší. Je dlhoročnou súčasťou divadla Veteš, kde pôsobí ako herečka a režisérka. Mimoriadne rada má príbehy ženských hrdiniek, čo sa odrazilo aj na jej tvorbe (Gerda, Anna, Telma a Hajda). V súčasnosti ju medzi seba privítali milé d(r)ámy z Edudramy, s ktorými spolupracuje ako lektorka dramatickej výchovy.

SLÁVKA LIPTÁKOVÁ

So Slávkou to nebude len tak s hocikým. Táto vyštudovaná filmová scenáristka sa popri riadnom štúdiu stihla zaoberať interpretáciou literárnych diel v Society for Higher Learning. Napísala scenár trom celovečerným hraným filmom Zostane to medzi nami (2003), Malé oslavy (2008) a Ženy môjho muža (2009) a spolupracovala na niekoľkých televíznych seriáloch. Vydala dve knihy pre deti (Chlapec bez mena; Dierožrút), jednu knihu pre mládež (Nová oktáva) a román Krajina matiek, ktorý bol nominovaný na cenu Anasoft litera 2023. Autorsky pripravila viacero rozhlasových hier, vzdelávacích a diskusných rozhlasových cyklov. Je zakladateľkou občianskeho združenia Stodola Lišov. V súčasnosti sa venuje umeleckému vzdelávaniu a autorskej tvorbe. 

BARBORA VÍTKOVÁ JURINOVÁ
očami Veroniky Kořínkovej

Je naozaj ťažké pozorovať túto milú a energickú osobu, lebo sa pohybuje neuveriteľne rýchlo a zvláda
niekoľko desiatok vecí naraz. Niekoľko rokov ju bolo možné voľným okom vidieť v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, kde viedla Oddelenie galerijnej pedagogiky, vďaka nej ožívali obrazy a príbehy v rôznych projektoch pre školy a verejnosť. Niektorí šťastnejší študenti a deti ju mali sami pre seba, v  literárno-dramatický odbor ZUŠ Jozefa Kresánka v Bratislave. Dnes si ju môžu vychutnať aj študentky na VŠMU. Baška sa oku skúseného pozorovateľa javí ako renesančná bytosť, ktorá dokáže prepájať a zapájať rôznorodé oblasti umenia a priblížiť ich v nových súvislostiach. Má na to aj školy – vyštudovala dejiny umenia na Trnavskej univerzite a dramatickú výchovu DAMU v Prahe. Určite by urobila nové objavy aj v oblasti jadrovej fyziky, ale našťastie pre ľudstvo sa venuje umeniu a výchove. Od východu po západ (nielen slnka) sa snaží prepájať priaznivcov dramatickej výchovy v Združení tvorivej dramatiky a v dramacentre EDUdrama vytvárať priestor pre ďalších dramaticky zanietených.