Prvá časť prednesov druhej kategórie sa niesla v rôznych tematických prostrediach. Od smutnej Zuzanky Hraškovie sme sa presunuli k úžasnému zázraku, akým je mydlová bublina, nato sme si sadli do neviditeľného auta, vymýšľali sme lesť so všou, boli sme svedkami Holokrkovej spásy, hľadali dvere do kľúčovej dierky, ale aj zistili, ako sa s trampotami z lásky rátajú „poriadni chlapi“. Recitátorov sme sa pýtali: „Čo ťa najviac bavilo na tvojom prednese alebo na texte, ktorý si prednášal/prednášala?“
Adela Polťáková: Na tomto texte najviac? Bol síce dosť smutný, ale najviac ma na tom bavilo to, že to aj napriek tomu, že je starý, ide do novej doby, lebo teraz je veľa ľudí šikanovaných a nemusí to byť iba tou macochou, ale aj rôznymi ľuďmi, a nemá im kto s tým pomôcť. Ja som sa do toho tak vžila.
Teo Szöllös: Mňa najviac asi bavilo, že je to ako keby taký školský príbeh o deťoch v škole, ktoré si vymysleli vlastné všie prázdniny a mňa to na tom tak baví, že taký vtip sa do toho snažím vkladať, aby to bolo také interaktívne s tým publikom.
Ľuboš Janeta: To, ako sa môj kamarát tváril, že všetko vie, ale pritom nič nevedel a ja som bol z toho úplne vybúraný, že prvá láska, a on sa tváril, že všetko vie, že to je úplne najlepšie, a pritom nevedel vôbec nič a vedel ešte menej ako ja.
Miriam Pucherová: Keď sme vyberali text, tak bol taký prvý text, čo mi tak skočil, že to chcem, tak ma to zaujalo, to neviditeľné auto a že to sa snažia vyriešiť, že všetky tie deti sa po čase stanú neviditeľné, že tí rodičia sa to snažia vyriešiť, a je to podľa mňa taký pekný text.
Johny Stojka: Mňa na texte bavia tie smiešne slová „Ica“, tá láska a ten „Christián“ a tak… A keď recitujem, tak ma baví, keď mi ľudia tlieskajú a keď som stredom pozornosti a všetko.
Ester Fedorová: Najviac sa mi páčilo to, že ten text bol veľmi vtipný a úplne pasoval k mojim starým rodičom.
Lea Vlčková: Mňa na tom texte bavilo, že sa s ním dá tak pekne pracovať, môžem ho povedať v podstate každý raz inak a je to dobrý text.
Text: Alexandra Múdra
