Druhá časť prednesov v miere tematickej entropie nezaostávala za tou prvou. V tomto prípade sme sa od popa a jeho sluhu Truľa plynule prehrýzli salámou, a keď sme boli hotoví, vypočuli sme si dve rady zo ZOO-logickej záhrady, dozvedeli sme sa, prečo nemajú prsty na nohách svoje mená, spoznali sme správneho chlapa, dostali sa do područia zakliateho času, spievali si vysťahovaleckú a kládli si dôležité otázky o svojom pôvode, až sme sa napokon ocitli s Jakubkom na rebríku. Tieto vyčerpávajúce presuny museli dať recitátorom zabrať. Preto sme sa ich tentokrát spytovali: Čo bolo pre teba v prednese najväčšou výzvou?
Tomáš Rožnay: Bola to artikulácia.
Nikolas Vislocký: Pochopiť asi ten prednes, čo ním chcem vlastne povedať divákom naspäť.
Adam Hanidžiar: Pre mňa to bolo pauzovanie.
Thalia Alexandra Král: Asi tiež tá artikulácia, ako povedal môj kolega, aby mi diváci rozumeli, čo hovorím, takže to je podľa mňa aj najdôležitejšie.
Alica Gotthardová: Pre mňa bolo najväčšou výzvou hovoriť hlasno, artikulovať a vystúpiť na to pódium.
Samuel Brand: Korigovať si ten čas, lebo ja som to mal dosť dlhé a nechcel som to mať ani veľmi rýchle, a potom aj čas by som preskočil, tak som to musel tak urobiť, to bolo najťažšie pre mňa.
Samuel Konkoly: Pre mňa bola najväčšou výzvou asi tiež tá artikulácia, aby mi diváci rozumeli, čo vlastne rozprávam.
Text: Alexandra Múdra
