Prečo ste si vybrali práve tému vojny?

Túto predlohu máme už veľmi dávno. Dlho som ju nechávala ležať práve preto, že tejto témy je všade okolo nás veľmi veľa. Ale ono sa to nekončí, jednoducho to stále ide, ide, tie konflikty stále pokračujú. Tak som si kvôli tomu povedala, že aspoň my si dáme v sebe takú bodku.

Ako  deti, ktoré máte v súbore, vnímajú túto problematiku? Dokážu to precítiť, pochopiť?

Veľmi ťažko. Práve preto som dlho odolávala, nechcela som deti zaťahovať do takýchto ťažkých tém. Im sú bližšie, teda najmä babám, vzťahové témy. Ale uistila som sa v tom, že vzhľadom na to, že do kolektívov prichádzajú deti z prostredia poznačeného vojnovými konfliktmi, konkrétne z Ukrajiny, zasahuje to aj naše deti. Či už v dobrom alebo zlom, každý si utvorí svoj vlastný názor.

Využívali ste pri práci pre lepšie priblíženie problematiky, lepšie precítenie a pochopenie témy nejaké ukážky z vojnovej literatúry, filmové dokumenty a podobne?

Áno, veľmi dlho sme „baštrngovali“ s touto témou a v podstate celý rok sme hľadali obrovské množstvo variácií tejto témy v literatúre i filme a stále sa nám odkrývali nové veci. Využívali sme archívne materiály, filmové dokumenty o predošlých vojnách, o súčasných vojnách. Pracovali sme na príprave dlho. A ešte stále si dovolím povedať, že to nie je uzavretá kapitola.

Vidíte na svojich deťoch, že by sa ich pohľady na túto problematiku počas práce na inscenácii nejako menili?

Jednoznačne áno. Tak ako sa kryštalizuje, polarizuje spoločnosť pri tejto problematike, tak isto to presakuje aj medzi deti. To znamená, že nie všetko je za, nie všetko je proti a ony si v tom hľadajú svoju vlastnú cestu a vlastný postoj k tejto téme.

Text: Dušan Jablonský