DDS SOVÍČATÁ, pri ZŠ a MŠ M. Hella, Štiavnické Bane
J. Navrátil, N. Hosťovecká, M. Ferko, V. Šefčík: Bola raz…
Réžia: Anna Pataky
Anka, kto prišiel s témou prvých lások, ty alebo dievčatá?
Bol to nejaký taký spoločný dohovor. My sme totiž začali pracovať na niečom úplne inom, s čím sme chceli ísť na Kubín, ale pracovalo sa nám veľmi zle, veľmi ťažko, až sme niekedy pred Vianocami zhodnotili, že tadiaľ cesta nepovedie. Nuž a potom sme spoločnou poradou rozmýšľali, kadiaľ by tá cesta viesť mohla. Dievčat som sa preto pýtala, čo ich trápi, čo by ony chceli odkomunikovať. Núkali mi samé ťažké témy – vojnu, šikanu, mobily, sociálne siete. Ale keď sme sa na to všetko potom spolu pozreli, tak zhodnotili, že to ich pohľady na všetko sú ovplyvnené tým, či majú frajera alebo nemajú, či sa s nimi kamoška baví, či nebaví a tak sme sa vlastne postupne dostali k tejto téme, na ktorej sme sa nakoniec zhodli. Ja sama by som s ňou nevyrukovala ako prvá, pretože som mala pocit, že sa im to bude ťažko hrať a komunikovať. Ale baby ma prekvapili a vraveli: „Poďme to robiť, pani učiteľka, veď je to normálne.“ A bolo. ☺
Takže dievčatá boli otvorené, nemali problém o tom hovoriť?
Sama som bola prekvapená, ale nemali. Samozrejme sme potom hľadali hranice, čo ešte áno, čo sme schopné a ochotné ešte povedať a čo už asi radšej nie. Tak sme našli nejaké básne, ktoré boli ochotné hrať. Ony si vyslovene aj vybrali, ktorá bude ktorú hovoriť, v ktorej sa cítia dobre a to čo odkývali,, na tom sme pracovali.
Ja váš súbor sledujem už nejaký ten piatok a uvedomil som si, že viaceré s týchto dievčat vnímam už od mala, keď ste robili tie „vankúšikové“ divadlá, cez náročnejšie povesti, až do veku, kedy riešia prvé lásky. Uvedomuješ si, že ste spolu s Martinou Smutnou (dramaturgička a spoluautorka) pre dievčatá takými sprievodkyňami ich detstvom?
Až takto som sa nad tým nezamýšľala. Samozrejme, my sa často vraciame aj k tým začiatkom aj na to dievčatá rady spomínajú, že to boli krásne zážitky. A možno práve preto sa nám teraz tak celkom dobre a ľahko rozpráva aj o takýchto ťažších a osobnejšíchtémach. Samozrejme bojujeme aj s pubertou a so všetkým, čo k tomu patrí, aj že sa nám niekedy nechce a podobne. Áno, možno práve preto, že sme sprievodkyňami ich detstvom, tak sú k nám viacej otvorené a možno je to aj na niečo dobré. A niekedy sa stane , že za nami prídu aj s témami, ktoré by som sa ja sama neodvážila otvárať. Text: Dušan Jablons
