DDS BEBČINA, pri ZUŠ Š. Baláža Nová Dubnica:
V. Stankovský: ŠATY ROBIA ČLOVEKA?
Réžia: Emma Martináková

Čo bolo prvotnou inšpiráciou na vznik tejto inscenácie?

V súbore sme si všimli, že akosi sa všetci okolo nás, a rovnako aj my, berieme strašne vážne. A že je to skôr mínus ako plus. Všetci sme predsa v podstate rovnakí. Nejako vyzeráme, niečo máme v hlave. Nie vždy sme dokonalí, nie vždy sme krásni. Chceli sme preto ukázať, že takéto branie sa veľmi vážne, ľpenie na imidži a kráse nie je vždy správne a my takí byť nechceme. A touto inscenáciou sme sa chceli zbaviť nutkania brať sa vážne.

Nové šaty, nové topánky, nový mobil, nové všetko. Keď to nemáš, si lúzer. Takéto tlaky pôsobia na naše deti zo všetkých strán. Ako sa s tým vyrovnávali?

Práve aj touto inscenáciou sme chceli, deti nevynímajúc, poukázať na ľudskú zlobu, ľudskú závisť, prílišné obklopovanie a vystatovanie sa materiálnymi vecami. Deti tieto tlaky vnímajú, vnímajú že ak nemajú všetko najlepšie, najnovšie veľmi často sú rovesníkmi neprijatí. A aj prácou na tejto inscenácii prešli deti tak trochu prerodom k poznaniu, že nepotrebujem mať najlepšie oblečenie na to, aby som bol hodnotným človekom. Že dôležité je to, čo mám vo vnútri v sebe, že sa rešpektujeme, že sa máme radi.

Na deťoch bola veľmi viditeľná radosť z hrania, išla z nich úžasná energia. Boli také aj počas prípravy inscenácie?

Samozrejme. Celá táto inscenácia je naše spoločné dielo. Často od nich prišiel nejaký nápad, ktorý mi ukázali. Ja som to potom nejako učesala, spojila s mojou predstavou a vznikol konečný výsledok. Od začiatku som to tak chcela, aby to bola naša spoločná práca, aby som len deťom niečo nenadirigovala, ale aby sa v tom cítili čo najlepšie.

Text: Dušan Jablonský