Je storytellerkou a od roku 2017 pôsobí v spolku Príbehom na stope (www.pribehomnastope.sk). Na jej ceste je bábkoherectvo a tvorivá dramatika, kam ju posunulo štúdium na Vysokej škole múzických umení a The Central School of Speech and Drama. V roku 2014 prepadla celkom novej performatívnej disciplíne, storytellingu. Zavŕšením je jej štúdium na Emerson College v UK. Je študentkou Roia Gal Or, Karmit Evenzur, Stelli Kassimati, Giovanni Comforto. Momentálne vytvára priestor pre dva storytellingové kluby v Bratislave (Storytelling na Záhrebskej, Storytelling v Tichu), medzinárodný festival storytellingu Príbehom na stope. Ponúka dielne a sama je aktívnou rozprávačkou.
V rámci svojho odborného a tvorivého pôsobenia sa na Slovensku aktívne venujete storytellingu – ako⇫ by ste popísali vzťah tejto performatívnej disciplíny a umeleckého prednesu, recitácie?
Pre mňa je storytelling veľmi úzko previazaný s umeleckým prednesom a recitáciou, pretože v roku 2014 práve Jaroslava Čajková zorganizovala v rámci Národného osvetového centra trojdňovú dielňu s Barborou Voráčovou, ktorá je jednou z takých hlavných metodičiek storytellingu v Čechách, takže tam sa začalo moje prepájanie sa s touto performatívnou disciplínou. Tým prvotným impulzom, prečo ma storytelling zaujal, bolo, že som v rámci hodín umeleckého prednesu na základnej umeleckej škole bola občas zúfalá, niektorým ľuďom sa nedarilo naučiť sa texty naspamäť. Storytelling je veľmi, veľmi efektívnou alternatívou a ja pevne dúfam, že jedného dňa bude aj súčasťou recitačných súťaží, kde bude mať, samozrejme, svoju vlastnú disciplínu, pretože tie výsledky a efekt, ak je to vedome opracované, ak je za tým systematická práca rovnako, ako býva v umeleckom prednese, môžu byť naozaj veľmi, veľmi pôsobivé a obohacujúce aj pre poslucháčov a rovnako pre rozprávačov.
Ako vyzerá váš proces vyhľadávania umeleckých textov pre detské a mládežnícke vekové kategórie? Podľa čoho vyberáte texty, čo by ste poradili pedagógom v tejto neľahkej úlohe?
Vyhľadávanie umeleckých textov je podľa mňa tá najťažšia časť celého tvorenia v tejto oblasti. Mne v tom veľmi pomohlo to, že v roku 2015 ma oslovila Monika Kompaníková, ktorá v tom čase pôsobila vo vydavateľstve Artforum, aby som jej pomohla s preosievaním literatúry pre deti a mládež, takže som päť rokov veľmi intenzívne sledovala, čo vychádza. A musím povedať, že vtedy som si uvedomila, že chápem, že každý, kto nájde dobrý text, ho stráži ako oko v hlave, ako niečo veľmi cenné, pretože aj keď ročne vychádza 200 až 300 titulov pre cieľovú skupinu, o ktorej sa rozprávame, tak tých textov, ktoré sú kvalitné, je nepomerne málo k tomu, čo vychádza. Nehovoriac o tom, že texty vhodné na recitáciu majú ešte svoje ďalšie špecifiká. Takže pre mňa sú to kvalitné kníhkupectvá, ktoré si dávajú záležať na tom, čo majú na svojich pultoch, a kníhkupci, ktorým dôverujem, a myslím si, že v súčasnej dobe sú miestami kvalitnej literatúry aj knižnice. Do knižníc prichádza ročne veľmi veľa nových titulov, takže, asi vás nepoteším, ani ja nedám žiadny zjednodušený návod, ako prísť k nejakému textu. Je za tým obrovské množstvo hodín čítania, ale v prostredí, ktorému dôverujeme, pretože ľudia, ktorí v ňom pracujú, si dávajú záležať na tom, čo sa tam číta, čo sa tam ponúka.
Čo očakávate od 71. ročníka celoštátneho kola HK? Ako sa naň pripravujete?
Ja sa veľmi teším na 71. ročník celoštátneho kola Hviezdoslavovho Kubína. Spája ľudí so špecifickým záujmom, tým je umelecký prednes. A rovnako, ako sa tešia ľudia, ktorí milujú šach alebo atletiku alebo študovali na rovnakej strednej škole, si myslím, že aj my, ktorí sme sa zapojili do tejto prehliadky umeleckého prednesu, sa radi stretávame a rozprávame sa o tom, takže pre mňa to bude o stretávaní. A ako sa naň pripravujem? Ja nie som veľmi súťaživý typ, mám s tým problém, a preto sa snažím minimalizovať tieto moje obavy aspoň tým, že si veľmi dôsledne študujem celú dramaturgiu textov, ktoré prichádzajú do celoštátneho kola a snažím sa texty prečítať. Je to naozaj veľmi zodpovedná úloha – sedieť a počúvať prednesy, pretože všetci, ktorí sme recitovali, vieme, koľko je za tým práce, takže s veľkou vďakou a rešpektom zasadnem do publika a veľmi sa teším na texty, ktoré tam zaznejú, a na všetkých recitátorov.
