Poetka, textárka a prekladateľka z poľština Silvia Kaščáková nám poskytla možnosť nahliadnuť za svoje riadky pre deti. Prezradila, čo bolo impulzom k napísaniu básne Tri sestry z kníh veršov Osem miliárd básní (FACE, 2024).
Tri sestry
Najlepšia priateľka
býva vždy sestra,
takže ak takú máš,
tak si ju nestrať.
Až k svojmu srdcu
jej koberec prestri,
viem, o čom hovorím,
mám až tri sestry.
Trikrát sa poteším,
trikrát sa zbláznim,
mám s tromi sestrami
trikrát viac prázdnin.
Keď všetky tancujú,
nemá kto umyť riad,
musím sa sestričiek
opýtať na trikrát.
Tanečné umenie
rušiť sa nepatrí,
zábava graduje,
skáčeme raz, dva, tri!
Je to náš rodinný
tanečný štýl,
žijeme do tanca
zo všetkých síl.
Hudba hrá veselo
a v každom storočí.
Ach, milé sestričky,
život sa neskončil.
Ktosi nám nadelil
pár šťastných nedelí,
keby sme vedeli,
keby sme vedeli…
Mám tri sestry, teda sme spolu štyri. Chcela som si v tom urobiť poriadok, zároveň tri sestry pripomínajú veľké významné dielo (poetka má na mysli divadelnú hru Tri sestry od Antona Pavloviča Čechova), tak som si z neho požičala ten záver: keby sme vedeli. Uložila som to podľa toho, že my baby máme kamošky, fungujeme v rôznych vzťahoch, ale sestra je predsa len ten človek z detskej izby, čo vie o tebe všetko. Chcela som dať hold svojim ségram. Teraz, keď sa dívam na tú báseň, vadí mi, že má štyri strofy. Mohla mať tiež tri, ale zase my sme štyri tak to sedí aj v tej forme. Spolu tancujeme, bláznime sa, ale spolu máme aj čosi také ťažké.
