Text: Alfréd Tóth
V minulom roku vo vydavateľstve FACE vyšla debutová zbierka Viktórie Citrákovej – Synestetika. Názov pomenúva vedomé spájanie a zhodnocovanie rôznorodého, ako o tom píše literárna vedkyňa Jana Juhasová. Podľa anotácie sa kniha opiera o životnú skúsenosť a vyhranený postoj.
hluk
zelený čaj s guaranou
diskrétnosť voltaických panelov
priškrtenie v zátylku
a opona na konci symfónie
zelená propaganda
zdravšie fajčenie
88% of our global packaging is recyclable
situovanejšia polovica zemegule
nová meta
menej smradľavé hovno
if you swipe left, are they gone forever?
animovaný boh
splachovací záchod
vyhrievaná podlaha v byte Na příkopě
teplé jedlo
a možnosť potratiť
ou je
Táto báseň hovorí o skepse z globalizovaného sveta, ktorý nesplnil sľuby o rovnosti a prepájaní. Namiesto inklúzie ponúkol extraktívny model založený na nerovnováhe, vykorisťovaní a dominancii silnejších. Kapitalizmus nepriniesol istoty, len systematické vyčerpanie. Názov „hluk“ reaguje na presýtenosť každodennosti – všetko je príliš rýchle, príliš nahlas, príliš veľa. Hovoríme o péči, o nerůstu, ale zároveň sa nevieme zastaviť. Naháňame sa za prácou, sme prekarizovaní, prepracovaní, vyčerpaní.
Citát „88% of our global packaging is recyclable“ pochádza z kampane Coca-Coly, ktorá sľubovala, že do roku 2025 budú všetky ich fľaše recyklovateľné. Učebnicový príklad greenwashingu, kedy zdanlivá starostlivosť o planétu prekrýva realitu nadprodukcie a korporátneho cynizmu. Verš „if you swipe left, are they gone forever?“ je narážkou na TikTok – na našu fragmentovanú a prchavú prítomnosť online.
Báseň vznikla v októbri 2023, keď spoločnosť Meta zaviedla platený model pre tých/tie, ktorí si neželajú, aby boli ich osobné údaje speňažované tretím stranám. Voľba bola: buď zaplatíš – a aj tak ti nikto negarantuje súkromie – alebo nezaplatíš a všetko ostane ako doteraz. Kto by za to platil, že? Spomínam si, ako sme sedeli s kamarátom na káve v Bratislave, preberali Metu, vojnu v Gaze a premýšľali, či sa svet nezmenil teraz už naozaj definitívne.
