Čo bolo skôr sliepka alebo vajce? A nezjedla tá sliepka to vajce alebo to vajce tú sliepku? A aj keď sa navzájom nezjedli, nezjedol ich človek? A človeka by mohol zjesť, lev, či pes, či mačka, či pštros, či úplne malililinký červík. A zrazu naprší, červíka vyplaví a zje ju vtáčik. Je to kolobeh. Život beží k smrti a od smrti k životu. Bolo to tak vždy a je to tak aj dnes. Blížime sa k nevyhnuteľnému koncu, ale smiech nám zostáva a zľahčuje a zachraňuje pána stvorenstva pred smútkom a strasťami. Súbor Trma-vrma nám priniesol maličkú, maličičičičkú miniatúrku, ktorá nám v krátkosti s úsmevom na perách a v celej svojej šírke a zrozumiteľnosti vysvetlil celý život na planéte Zem. Traja malý herci s ľahkosťou premietli potravinový reťazec, s humorom, nápadito a s oduševnením odovzdali posolstvo, ktoré bolo veselé, napriek tomu, že vo svojej prapodstate, veľmi smutné. Treba vyzdvihnúť aj hudobnú dramaturgiu, ktorá brilantne ilustrovala situácie a v niektorých prípadoch sa skoro až zhmotňovala na scéne.

Táto krátka etudka nám ukázala, že často netreba veľa, ale stačí málo, dobre a kvalitne. Klobúk dole a hlavu hore, nič sa nekončí, všetko sa len začína.

Peter Tilajčík