Sny majstra Dušeka
Ester Fedorová nám v Barmuseu predniesla poviedku od Dušana Dušeka Holokrk. Poviedka renomovaného slovenského prozaika nám pripomenula jeho dva veľké talenty – humor a vybrúsenú jednoduchosť. Dušek je majstrom krátkych obrázkov. Letmých pohľadov do sveta. A aj v tomto prípade to platí. Pitoresktný príbeh o babke a dedkovi, ktorí majú v záhradke sliepky a kohútov. To by bolo ešte fajn, ale oni majú svoje obľúbené sliepky a kohútov, svojich favoritov a navzájom si nedovolia, aby niektorého z ich obľúbencov dal ten druhý do polievky. Dedko však vymyslí zákerný plán…
Ester Fedorová intrepretuje poviedku ľahko, s úsmevom, akoby hovorila o milých letných prázdninách u starých rodičov. Poviedka sa končí ako v čiernej komédii – babka zomrie v utorok, dedko v stredu a Holokrk – sliepočka všetkých prežije. Dušek dokáže s ľahkosťou hovoriť aj o bytostných témach. Akoby bol jednou nohou stále v rozprávke a druhou v našom svete. Pri prednese Ester Fedorovej sme aj my na chvíľu snívali tento dušekovský sen, kde aj koniec nášho pozemského bytia sa podobá maľovanému obrázku na skle. Ester mala v sebe radosť z interpretácie a čistý pohľad, a to sú drobnosti, z ktorých vznikajú veľké zážitky.
Kamil Žiška
Slepačí vývar lásky na celý život
Dvanásťročná Ester Fedorová z recitačnej stajne Beiny Reifovej v útlom priestore Barmusea uviedla trochu absurdnú, trochu kruto humornú a značne človečiu poviedku Dušana Dušeka o dedkovi, babke a hydine. Keď som Ester Fedorovú konečne stretol po úplne inom predstavení v úplne inom priestore, zaujímali ma nielen dojmy jej starých rodičov, ale najmä postrehy recitátorky.
Aký si mala prvý dojem z poviedky Holokrk, ktorú pre teba zvolila tvoja pedagogička?
Textu som hneď rozumela. Samozrejme sme si však niektoré časti dovysvetľovali, aby som poviedke porozumela v celej šírke a mohla si jej myšlienky naplno užiť.
Nebadal som na tebe žiadne známky nervozity. Diváctvo ti ako hydina zobalo z ruky. Je to aj tým, na čo a koho počas recitácie myslíš?
Pri recitovaní sa najviac sústredím na samotný text, aby som na nič nezabudla. Vo svojej predstave vždy niekoho vidím, napr. svojho dedka a babku. Ale tí sa majú stále radi, ako keď boli ešte mladí.
Babka s dedkom počuli tvoju recitáciu Holokrku?
Áno počuli a páčilo sa im. Obaja fandia mojej recitácii.
Žijeme v časoch, keď nám na päty stúpa umelá inteligencia. Vieš si predstaviť, že by ťa nikedy nahradila v recitovaní?
To si úplne neviem predstaviť a verím, že sa to ani nikdy nestane.
Pani Švoňavá