Sloboda je najvác

foto: Michal Lašut

V IV. kategórii próze sme mali možnosť počuť zhruba pol na pol humorné a vážne texty. Čo však prevládalo, bola chuť recitátorov ukázať, čo dokážu. Jeden z textov sa zaoberal problémom rómskej otázky na Slovensku. Prezentoval nám rómskych „partizánov“, ktorí sa rozhodli po nešťastných incidentoch, ktoré sa odohrali v Moldave nad Bodvou, vziať spravodlivosť do vlastných rúk. Tento text ma inšpiroval k otázke, ktorú som položil súťažiacim: „Za čo by boli ochotní bojovať a stať sa partizánom?“ Aj keď sú ich odpovede stručné, môžu nám jasne ukázať, aké hodnoty recitátori vyznávajú.

Adela Hirčáková

 Za slobodu slova a normálnu vládu.

Tereza Falátová

Ja by som skôr mala taký oznam pre všetkých: buďme dobrí k sebe. Čiže za to dobro.

Tatiana Altusová

Za slobodu.

Samuel Kurák

Za moju rodinu, vlasť a krajinu.

Jakub Szöke (tu máš ťažkú úlohu, na tým o majú byť dva dĺžne, ja som taký znak vo worde nenašiel, držím palce)

Za slobodu slova, rovnoprávnosť pohlaví a za lepšie platy.

Viktória Birová

Ja by som bojovala za slobodu slova, ak by nastala napríklad cenzúra. Chcela by som bojovať za to, aby umelci, ale aj ostatní ľudia, mohli povedať svoj názor. Aby sme neboli ovplyvňovaní nejakou vyššou vrstvou.

Adela Pavlovičová

Za slobodu, práva a vieru.

Michaela Žatková

Za slobodu a lásku.

Pavol Náther

toggle icon