Piatková dielňa svetelného dizajnu sa začala vtipne. Jakub Branický a jeho odvážni účasníci dielne museli čeliť veľmi zaujímavým okolnostiam. Barmuseum ostalo na nerozoznanie po tom, ako ho niekto kompletne pretvoril. Biele plachty, ktoré pokrývali dlážku i steny, boli pri skúmaní svetla ideálnou pomôckou. Teda, boli by, keby sa neboli dotýkali svietidiel schopných rozohriať sa na stovky stupňov. Ale aj oheň je predsa svetlo, nie?

Keďže nikto nechcel riskovať tradičné spôsoby osvetľovania, prešlo sa na teóriu. O tom, ako svetlo odhaľuje štruktúru povrchu, ako sa dá využiť projekcia, či kde sa dá inšpirovať v bežnom živote. Všetci počúvali Jakubove múdre slová, až kým sa teória neminula.

Bol najvyšší čas zapnúť prvé svietidlo. A nebolo jediné. Ukázalo sa, že možnosti existujú aj v bojových podmienkach. Aspoň zistili, koľko ľudí treba na zavesenie jedného jediného svietidla.

Taký osvetľovač má inak omnoho zaujímavejší pult ako nejaký DJ. Dokáže svetlom otáčať, triasť, meniť farby, vzory, intenzitu… Skrátka, so svetlom sa musí hrať. Účastníci dostali možnosť vidieť mnohé jeho kúzla a triky na vlastné oči. Zblízka. Najviac si však užívali symfóniu dvoch meniacich sa svetiel za relaxačného zvuku otáčania farebných filtrov.

Osvetlenie v divadle je esencia, atmosféra. Jeho sfarbenie pôsobí na psychiku človeka a čo farba, to význam. No aj keď sa svetlá zhasli, význam dielne sa nestratil. Každý si z nej odniesol niečo nové, niečo svoje.

Dianie v dielni Jakuba Branického nám osvetlila Lucia