Rád počúvam slovenských a českých interpretov. Dôvod je ten, že im teda 100% rozumiem. Piesne majú pre mňa zmysel, keď viem, o čom presne sú. Samozrejme, hudba ako taká je fajn, večer na diskotéke alebo keď si frčím po diaľnici… Ale keď si chcem „užiť“ pieseň, tak ju potrebujem úplne pochopiť. Asi by to šlo aj pri anglických textoch, ale predsa len to nie je pre mňa také jednoduché a prirodzené. A, samozrejme, môžeme deliť potom piesne na také jednoduchšie a na trochu komplikovanejšie, na tie, ktoré spievajú stále o tom istom dookola, alebo tie, ktoré nám prinášajú nejaký príbeh, niečo na zamyslenie alebo pobavenie. Nedávno som objavil Bedňu – človeka, ktorý je slammer a zároveň teda aj svoje texty zhudobňuje. A z toho, ako sa dokáže hrať so slovami, som bol nadmieru uveličený a veľmi ma baví – vrelo odporúčam. A som veľmi rád, keď je nejaká myšlienka, verš, ktoré mi na dlho utkvejú v pamäti, a potom ich môžem vyťahovať ako múdrosti deda vševeda… Takéto múdrosti som kedysi často nachádzal v textoch Richarda Müllera. Aj keď teda jeho život nie je nasledovania hodný, ale spieva výborne. Tak ponúkam jednu jeho myšlienku, ktorá môže byť aj pre všetkých súťažiacich na HK, pretože si myslím, že každý sem ide s túžbou (niekto väčšou, niekto s menšou) ovládnuť pódium. „Svět nepatřil nikomu, kdo nebyl hráč.“
Text: Pavol Náther
