Rád si pospevujem, pohmkávam, vo výťahu, v aute, sprche aj pri varení. Hrávam aj vzťahové divadlo. Aj Igor Kasala so svojou dcérou Aničkou si radi pospevujú a hrajú Divadlo z Kuchyne. Zanôtili sme si spoločne o pojmoch a dojmoch po predstavení Vrabček, leť…
Bonjour, Ça va? Oceňujem tvoju odvahu spracovať osud takejto mocnej osobnosti. Klobúk skladám tiež za odvahu inscenovať monodrámu. Zvyčajne sa o slávnych osobnostiach inscenuje najmä, keď sa blíži výročie spojené z ich osudom. Čo stálo za tvojim rozhodnutím?
Anička Kasalová: Bien. Ça va? Pôvodný plán bol vytvoriť inscenáciu o viacerých osobnostiach, no formát 30 minút by nikdy nestačil. Nestačí ani pre Édith Piaf. Je pre mňa vzorom. Veľká, malá žena, ktorá pohla svetom, napriek tomu, že čelila mnohým predsudkom.
Zmierila si sa s tým, že niektoré príbehy končia tragicky?
AK: C´ est la vie. Niekoho životný príbeh je šťastnejší, iného pomenej.
Ako vyzerala tvoja príprava na inscenáciu?
AK: Najprv vznikol nápad vyskúšať formát monodrámy. Inšpirovali sme sa na minuloročnom FEDIM-e. Hľadali sme vhodný scenár či príbeh pre spracovanie. Príprava a skúšanie bolo všelijaké, môj otec, tiež herec, mal sám veľa skúšania a natáčanie. Medzitým som skúšala aj v súbore. Ale zažrali sme sa do toho a venovali mnoho voľného času. Obetovala som jarné a veľkonočné voľno. Ale stálo to za to.
Skúmali ste pri skúšaní bližšie aj speváčkin životný príbeh?
AK: To môj otec vymyslel postavu krajčírky a jej stretnutie so slávnou speváčkou. Vtipné je, ako sa mi viacerí diváci prihovorili, že oni o tej krajčírke tiež počuli, že poznajú tento príbeh. Samozrejme, veľa sme o nej čítali, pozreli si životopisné filmy. Bola tvrdohlavá, rovnako ako ja, našla som s ňou veľa paralel.
A rovnako ako Édith, aj ty si dávaš záležať na ľubozvučnosti tvojej slovenčiny, páči sa mi tvoja dokonalá reč.
AK: Dávam si na to pozor, som z východu.
Bola by si nervózna, keby sa Édith Piaf ocitla v hľadisku tvojho predstavenia?
AK: Dúfam, že sa odtiaľ z hora pozerala a dozerala.
